„Už dávnejšie som vo vašom denníku čítala, že učebnice majú žiaci dostať od štátu bezplatne. Dcéra ide do prvej triedy a v škole mi povedali, že jej mám kúpiť pracovný zošit na matematiku, aj dáky šlabikár od Virgovičovej. Suseda má syna na strednej škole, a tiež mu musela na angličtinu kúpiť učebnicu. Ako to teda je, sú čebnice zadarmo alebo nie?“ A.S., Rohožník
RNDr. EVA DANIŠOVÁ, gestorka vydávania učebníc, ministerstvo školstva:
„Do roku 1989 sa učebné pomôcky aj školské potreby dávali žiakom bezplatne. Od tohto roku sa už ale školské potreby kupujú, a to sa týka aj spomínaných zošitov. Nejde totiž o učebnice, ani o pracovné zošity, ale o školské zošity s predtlačou.
Čo sa týka učebníc, žiaci základných aj stredných škôl ich majú zadarmo, kupujú si k nim len pracovné zošity. Je to totiž spotrebný materiál, ktorý dieťaťu zostane, nemôže ho na budúci rok dostať ďalšie dieťa.
Na stredných školách sa naozaj učebnice jazykov kupujú, ale nie preto, že by tie, ktoré dávame bezplatne, neboli. Ale preto, že učitelia aj rodičia sa dohodli na tom, že chcú používať zahraničné učebnice - a tie si už musia kúpiť.
Máte však pravdu v tom, že rodičia sa niekedy môžu dostať do situácie, že učebnicu nedostanú. Učebníc je málo, objem peňazí, ktoré na ne dostávame, nikdy nespĺňa 100 percent požiadaviek škôl, vždy sa to pohybuje tak okolo 60 percent. Keď je to 75 percent, tak je to úspech.
Neznamená to však, že sa učebnice vydávajú v menšom počte - vždy sa vydajú v náklade, ktorý školy požadujú. Ale nevydajú sa učebnice, ktoré nevychádzajú do peňazí. Tým pádom sa môže stať, že škola vlani síce učebnice povedzme etiky dostala, ale v tomto roku jej ich chýba päť kusov a nemá ich skadiaľ dostať. Každá učebnica sa totiž reedituje tak raz dva roky, každoročne by to bolo drahé. Čiže musia počkať, kým sa bude robiť reedícia.
To ale nie je naša chyba, ale chyba školy, pretože málo objednala. Učitelia sa potom musia s rodičmi dohodnúť na rodičovskom združení na vhodnom riešení.“
