Asi najväčšiu finačnú injekciu venujú rodičia svojim školopovinným deťom k 1. septembru. A nejedná sa pritom len o prváčikov. Aj starším žiakom treba čo-to pokúpiť: nové tenisky, lebo zo starých už Ondrej vyrástol; batoh do školy, pretože ten starý sa rozpadol už vlani; teplákovú súpravu pretože „mami, tá stará už je taká nemoderná!“
Čím staršie dieťa, tým viac sa porovnáva so svojimi rovesníkmi a tým vyššie sú jeho nároky na vec, ktorú „nutne“ potrebuje do školy (napríklad mobil či značkový batoh).
Nároky žiakov a škôl stúpajú smerom k vyššiemu veku aj preto, že kým na základných školách stačia žiakom v podstate rovnaké pomôcky, na stredných školách sa vzhľadom na špecializáciu odborov vyžaduje pre každého žiaka iná výbava.
Ak máte doma žiaka strednej školy, o „vstupnej“ výbave vás už na škole asi informovali. Aj tak sa však nájdu veci, ktoré si bude musieť priplatiť - učebnice jazykov, lepšiu prax pre vášho potomka, alebo kvalitný odev.
1. septembra sa totiž výdavky na školu nekončia. Viete, čo vás čaká? (sr)
Čo musíte kúpiť žiakom stredných škôl KADERNÍČKA
Štúdium kaderníčky nie je lacný špás. “Na začiatku sme si museli kúpiť od školy kadernícku sadu, ktorá nás vyšla na sedemtisíc. Bola v nej cvičná hlava, pánsky a dámsky hrebeň, kefy na fúkanie vlasov, nátačky na trvalú, vlásenky, nožnice - jedny stáli okolo tisícky - plášť na strihanie,“ vyratúva 19-ročná Petra, študentka odboru kaderník.
Výdavky sa však vstupom do školy neskončili. Tohto roku si napríklad musí dokúpiť vlastný strojček na strihanie, britvu a epilačné nožničky.
A prax? „Aj za tú musíme platiť, ročne je to 21 000 korún,“ hovorí Petra.
STAVBÁR
Výbava pre študenta strednej stavebnej školy nie je lacná. „Súprava rysovacích pier na nás vyšla na 2500 korún, ale boli aj drahšie, za päť tisíc. Jedno pero v nej totiž stojí okolo 700 korún. Vysúvateľný tubus na výkresy stál 700 korún, rysovacia doska tisíc korún,“ hovorí matka študenta, ktorý vlani začal chodiť na stavebnú priemyslovku. „Na prepočty si musel kúpiť ešte špeciálnu kalkulačku na výpočet uhlov, tá stála asi osemsto korún.“
Pentelové ceruzky, rysovacie papiere rôznych veľkostí, tuš, pauzovací papier… To všetko musíte priebežne počas roka kupovať znova a znova.
Tohto roku syn uvažuje, že by si kúpil aj pantograf. „Aby som mohol rysovať aj doma, nielen v škole,“ hovorí.
Spolu to vyšlo okolo šesť a pol tisíc. „A kde sú ešte nové prezúvky, tašky, dobrovoľný príspevok do školy,“ lamentuje mama.
CHEMIK
Študent strednej priemyselnej školy chemickej bude potrebovať okrem bežných pomôcok a učebníc biely plášť, biele nohavice a biele uzavreté topánky. Všetky súčasti tohto oblečenia na praktické cvičenia dostať v predajniach Rempo. Komplet výbava stojí vyše tisíc korún.
DREVÁR
Stredná priemyselná škola drevárska v Spišskej Novej Vsi zabezpečuje všetky pomôcky aj materiál, ktoré žiaci potrebujú na hodinách praktického vyučovania. Finančne najnáročnejšie sú rezbárske dláta, ale aj tie majú žiaci zo školy. Priplatiť si musí iba ten, kto chce nadštandard. „Každého polroka robia žiaci komisionálnu skúšku z hlavného výtvarného predmetu, kde musia navrhnúť a vyrobiť konkrétny výrobok, ale materiál aj nástroje sú zabezpečené zo školy,“ hovorí riaditeľ. Aj tu platí: ak chce dať študent do svojho výrobku niečo exkluzívne, musí si to kúpiť sám.
„Nestáva sa to často, ale keď si žiak zabezpečí materiál sám, môže si po zdokumentovaní výrobok nechať,“ dodáva.
STROJÁR
Okrem učebníc na angličtinu potrebujú mladí strojári súpravu technických pierok na rysovanie. „Niekedy musia študenti rysovať aj doma, takže by bolo dobré, keby mali aspoň rysovaciu dosku. Na mnohých školách sa už bežne používajú na rysovanie počítače. U nás sa kreslí v programe Autocad od tretieho ročníka,“ hovorí riaditeľka SPŠ strojníckej v Košiciach. „Máme dve krásne počítačové učebne a vybavenie stále obnovujeme. Rodičia aj tohto roku kúpili šesť počítačov. Deti majú prístup na počítače bez poplatku od rána do šiestej večer, prakticky stále - aj teraz cez prázdniny. Rodičia preto nemusia kupovať domov drahý počítač a programy. Keď sú deti pracovité, stihnú všetko v škole. Cez sponzorov sa nám darí pozháňať aj napríklad papier na rysovanie, takže rodičia nemusia veľa peňazí míňať.“
HOTELOVÝ MANAŽMENT
Rodičia budúcich študentov hotelovej akadémie mali už v júni „nulté“ rodičovské združenie. Pritom sa brali deťom miery na čašnícke uniformy, ktoré šije pre školu na mieru už roky súkromná firma. „Bude nás to stáť asi 1900 korún, k tomu sme museli kúpiť ešte čierne lodičky asi za tisícku,“ vyratúva mama budúcej študentky hotelového manažmentu.
„Deti prejdú zrejme všetkými druhmi činností, takže potrebujú aj kuchársku uniformu a nôž.“
Kuchársku blúzu, nohavice, čiapku, zásteru dostať v Rempe a vyjde tiež asi na 1900 korún, k nej treba ešte prirátať výdavky na zdravotnú uzavretú obuv. Okrem toho zaplatia rodičia tisíc korún do fondu, z ktorého sa budú nakupovať suroviny na každotýždenné hodiny varenia.
VETERINÁR
Pracovným odevom študentov odboru veterinár je biely plášť, pri práci na bitúnku potrebujú aj nepremokavú, ľahko dezinfikovateľnú obuv. „Základné pracovné vybavenie na bitúnok tvorí nôž a skalpely,“ hovorí riaditeľ Strednej poľnohospodárskej školy v Nitre Jozef Cíbik. „Toto vybavenie stojí študenta asi 500 až 1000 korún, ale pretože nástroje nepotrebujú stále, niektorí si požičiavajú od starších kolegov.“
AGROPODNIKATEĽ
Študenti odboru agropodnikanie chodia na prax do rastlinnej aj živočíšnej výroby, a to za každého počasia. Preto potrebujú montérky (asi 1200,- Sk), prešivák (asi 700,- Sk) a pracovnú obuv (okolo 500,-).
ADMINISTRATÍVNY
PRACOVNÍK
Študenti obchodnej akadémie nepotrebujú žiadny pracovný odev - jediným zvláštnym výdavkom je písací stroj alebo počítač. Bežný písací stroj vyjde asi na štyri - päťtisíc korún. „Počítače väčšina rodín už aj tak má a keď nie, starší písací stroj sa dá zohnať aj na škole od odchádzajúcich štvrtákov,“ povedali nám na obchodnej akadémii v Poprade.
FOTOGRAF
Finančne veľmi náročné je štúdium na umeleckých školách. Kvalitný hudobný nástroj stojí tisíce, jedny noty niekoľko stovák, profesionálne farby a štetce sú tiež poriadne drahé.
„Niektorí si vystačili s jednoduchým foťáčikom tak za 10 000, ale keď to človek chce skutočne robiť, dá do toho veľké peniaze,“ hovorí bývalý študent odboru fotografia na Škola úžitkového výtvarníctva. „Ja mám doma vybavenie asi za štvrť milióna: svetlá, foťáky, objektívy, o filmoch ani nehovorím. Ak odbor dostal peniaze, tak nám preplatili nejaký materiál, ale to bolo skôr milé prekvapenie. Samozrejme sme mali k dispozícii fotokomoru, ale mnohí si robili veci doma. Do mesiaca sme mali tri cvičenia a to už bolo na každom, či dal do toho cvičenia 150 korún alebo 500 korún, či vyfotil jeden alebo desať filmov. Ale výdavky boli astronomické - len počas štúdia do toho vrazíš státisíce.“
Autor: SOŇA REBROVÁ, MONA GÁLIKOVÁ
