Kladivár Libor Charfreitag utvoril koncom júna v Prahe slovenský rekord 81,81 m, ktorý je piatym najlepším svetovým hodom v tomto roku. ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL
„Usilujem sa ako korytnačka, ktorá chce zdolať leva a predbehnúť antilopu. Preto chcem dlho vydržať, všetko precízne prepracovať. Pomaly, ale isto.“
Dvadsaťpäťročný slovenský rekordér v hode kladivom Libor Charfreitag, piaty v tohtoročných svetových tabuľkách (81,81 metra).
Libor nevie povedať, kedy bol prvý raz na atletickom štadióne. Ani nemôže, možno mal mesiac, možno dva. „Určite to bolo v kočíku a vnímal som tak akurát hrkálku,“ pripomína kladivár fakt najprirodzenejší. Charfreitagovci z Trnavy sú najznámejšou slovenskou atletickou rodinou.
Sága Charfreitagovcov
Otec Libor starší, rodák z východočeského Žamberka, bývalý diskár a kladivár, sa na Slovensko priženil. Po vojenčine. Dnes je správcom renovovaného štadióna trnavskej Slávie. Všetky ostatné vetvy už vyrastajú z rodostromu „malého Ríma“. Mama Eva Charfreitagová bola guliarkou a je členkou vedenia Slovenského atletického zväzu. Mladšia sestra Eva (23 rokov) je tiež výbornou kladivárkou. Staršia Radka, výnimočný talent, siedma diskárka na juniorských majstrovstvách Európy 1993, žiaľ, predčasne zomrela, keď mala 21 rokov.
Libor Charfeitag mladší, pred nadchádzajúcimi majstrovstvami sveta v Paríži (23. - 31. augusta) zrejme naša najväčšia nádej na pekné umiestnenie, je aj nie je Trnavčan ako repa. Napríklad, nechodil na futbal a k tejto hre nemá žiadny mimoriadny vzťah.
„Zopár ráz som bol na hádzanej. Prehovoril ma sused, ktorý ju hral,“ spomína niekdajšiu obyčaj mestských fanúšikov. „K atletike z mladých ľudí inklinovala hŕstka. Vždy sme bývali blízko slávistického štadióna. Moje miesto bolo tam.“
Súčasná slovenská kladivárska jednotka je dnes i Američanom. Zmýšľaním, prístupom k životu skôr viac než trochu. Od deväťdesiateho siedmeho študuje, trénuje a v súčasnosti už i pracuje na dallaskej Southern Methodist University (SMU). Presne tam, kde Martina Moravcová.
Kladivo vyhralo zápas s diskom
Rodičia - Libor prízvukuje s tromi výkričníkmi: „Bez nich by som nebol ničím.“ K pôsobeniu v USA pridáva ďalšie: „Bez dlhodobého pobytu v Dallase by sme spolu určite nehovorili o svetovom kladive.“ Na rodné mesto a vlasť nezanevrel. Zdôraznil fakty i osud.
Otec i mama Libora k ničomu nenútili. „Začínal som ako diaľkar. Nie zlý. Potom som si to rozdával s Mariánom Bokorom (súčasná slovenská oštepárska jednotka, tiež trnavský rodák - pozn. red.). Postupne ma to začalo ťahať k disciplínam s otočkou, kde treba vymýšľať, hrať sa s maličkosťami. ,Zápas‘ medzi diskom a kladivom vyhralo kladivo. Piplačka súladu rýchlosti, skokanských dispozícií, sily.“ Chafreaitag na tridsiatich metroch zdolá všetkých našich šprintérov a trúfne si na basketbalový výskok. Jedine v behoch na dlhšie trate by zhorel.
O pocite krivdy
Kladivo bolo (a ešte stále sčasti je) pre Slovákov neznámou. Kým sa neobjavil Libor a Milo Konopka. Silákov posielajú nielen u nás na všelijaké vedľajšie plochy, majú menej mítingov, na veľkých pretekoch ich program predsúvajú. Charfreitag má úctu k zeleni a tráve. Doma i v Dallase trénuje na vedľajších plochách. Uznáva, že let náčinia môže byť nebezpečný („To je aj oštep,“ podotýka), teda súťaže pred hlavnými pretekmi mu neprekážajú. „Čo ma výsostne štve, je, že medzinárodná federácia (IAAF) nás vytíska zo špičkových mítingov. Aj my chceme z času na čas súťažiť o zlatoligový jackpot. S Japoncom Murofušim, a to je pán niekto, sme sa na nedávnom mítingu v Prahe dohodli, že napíšeme ,ujom‘ z IAAF list. Pre našu vec iste zlomíme i Maďarov,“ rozohňoval sa Libor.
„Chcelo by to asi konečne svetový rekord (má ho Rus Jurij Sedych z roku 1986 - 86,74 m - pozn. red.). V tomto roku už traja hodili takmer 85 metrov. Svet sa môže dočkať skoro.“
Vy si netrúfate? spýtali sme sa Trnavčana. „Priama odpoveď je - prečo nie. Reálna - to by na mňa musel rekord iste ešte chvíľu čakať a žil by v neistote. Skutočne neviem povedať, kde je môj strop. A je tu tá korytnačka. Chcem ešte najmenej desať rokov súťažiť. Hoci som skončil bakalárske štúdium financií, robím si masters z ekonomiky, som i pomocným trénerom a fušujem do manažovania, mojou profesiou je šport. Povedzme, že raz hodím 85 metrov. Záručný list k tejto prognóze neprikladám.“
Dallas a škola
Libor sa dostal do Dallasu náhodou. Bol výborným nemčinárom a slabým angličtinárom. Pred majstrovstvami sveta juniorov v Austrálii 1996 sa v nej cieľavedome zdokonalil. Mohol reagovať na ponuky. Prvá prišla z Moskvy, ale tej v štáte Idaho. Tamojšia univerzita sa vzápätí odmlčala. „V apríli 1997 prišiel zničoho nič fax z Dallasu. O štyri mesiace som sa zapísal na SMU. Vraj som bol školou najrýchlejšie draftovaný atlét. Dva roky som zvládal všeobecné predmety. Potom som si zvolil fakultu biznisu. Vtedy som nemal k tomuto odboru špeciálne blízko. Podľa kamarátov bol najľahší a mal som najviac šancí trénovať.“
Southern Methodist University je súkromná škola. „Nie je to žiadny kolos. Tak pre desaťtisíc študentov,“ začal popisovať Libor. Spozorneli sme.
Čo si neurobíš – nemáš
„Tie veľké univerzity s križovatkami, svetlami, bicyklami majú cez stotisíc študentov. V Dallase sa chodí všade pešo. Do posilňovne, akú som nevidel ani na olympiáde v Sydney. A tá bola super. Ak Martina zavolá, že chce v bazéne o desiatej dvadsaťpäťstupňovú vodu, má ju. Máme tam skvelé podmienky. Kľúčovo - môžem trénovať celý rok. Za to, prirodzene, škola nemôže, ale texaská klíma. Do Európy chodím preto, lebo kladivári majú na našom kontinente predsa len viac pretekov. V USA je populárny hod bremenom. A v ňom si na svetový rekord trúfam. Chýba mi necelý meter. Študijné metódy sú tiež skvelé. Naučili ma - čo si nezariadiš sám, nebudeš mať. Prirodzene, máme manažérov, ale tí vychádzajú výlučne z pretekárových požiadaviek. Sú servisným personálom, nie dirigujúcim. Teraz sa tejto práci popri tréningu sám venujem. Je to fuška. Každému vyhovujúci hotel, dobrý spoj. Aj tam platí - za lacnejší peniaz. Ale nie za každú cenu. Čítal som hodnotenie kvality univerzít. SMU je v USA v prvej dvadsiatke, na svete v stovke.“
Libor prišiel na trnavský štadión v oblečení basketbalistov Dallas Mavericks. „Spočiatku som chodil na každý NBA basket, ktorý hrali Mavericks. Teraz menej, ale stále často. S Nemcom Dirkom Nowitzkým a Kanaďanom Stevom Nashom sme kamaráti. Sem-tam zájdeme aj na pivo. V Amerike nemám veľa čas. Oddychujem v kine alebo pri telke. A mailujem a internetujem do odpadnutia. S domovom som v každodennom spojení.“
Predparížske tlaky
„Športovo najpodstatnejšiu vec som sa naučil za morom. Ak ideme súťažiť, tréner mi povie - zasa sa dobre pobavíme. Žiadna zmienka o výkonnostných cieľoch, ‘povinných‘ miestach, hoci pre univerzitu je dobrý športový výsledok vecou cti. Inak atlétov v USA príliš nepoznajú. Ani Marion Jonesovú. Tlak začnem pociťovať doma. Americký návyk ho, našťastie, tlmí. Prirodzene, viem, keby som v Paríži hodil 65 metrov, asi mi dajú ‘trest smrti‘. Budem spokojný, keď v daný deň dosiahnem to, na čo som pripravený.“
Poprosili sme Libora, aby predpoveď trochu rozmenil na drobné. „Tabuľkovo som piaty na svete, v rankingu šiesty. Z pätnástich štartov som desaťkrát prehodil 79 metrov, tri razy osemdesiat. Ak sa dostanem do finále, budem spokojný, ak skončím šiesty, potom šťastný.“
Charfreitag na rok prerušuje štúdium. Povedal, že na budúce leto si pozve do Trnavy, kde si súčasné podmienky tiež nevie vynachváliť, spolužiaka - juhoafrického guliara Janusa Robertsa. Olympiáda je olympiáda. Korytnačka si chce pobehnúť.
VIZITKA LIBORA CHARFREITAGA
Narodený: 11. septembra 1977 v Trnave
Bydlisko: Trnava, Dallas
Zamestnanie: profesionálny športovec (hod kladivom), popritom asistent trénera v Dallase
Vzdelanie: bakalárske v odbore financie na Souhern Methodist University, pokračuje v štúdiu ekonomiky na tej iste škole
Výška: 190 cm
Hmotnosť: 112 kg
Kluby: Slávia Trnava, SMU Dallas
Tréneri: Libor Charfreitag starší a Dave Wollman
Výsledky: ME 2002 - 7., OH 2000 - 30., MS 1999 - vypadol v kvalifikácii, MS 2001 - vypadol v kvalifikácii. MS juniorov 1996 - 13. ME do 23 rokov 1998 - 5.
Výkonnostný rast: 1998 - 72,45, 1999 - 75,18, 2000 - 77,22, 2001 - 77,65, 2002 - 79,20, 2003 - 81,81 (slovenský rekord)
Súčasné postavenie vo svete: piaty v tohtoročných tabuľkách, šiesty v dlhodobom rankingu
