Vo väčšine hollywoodskych filmov pre cieľovú skupinu -násťročného publika možno pozorovať podobné symptómy. Problémy sa v nich riešia rovnako rýchlo a spontánne, ako sa zjavujú. Väčšinou sú povrchné a často vzbudzujú dojem, že tvorcovia pri nakrúcaní zvolili obrátený postup: najprv zostavili soundtrack, potom vybrali hercov a nakoniec napísali dialógy - pričom práve písaniu sa venovali najmenej. Z času na čas sa však v záplave prvoplánových recyklátov objaví i titul, ktorý nemá len ambíciu spríjemniť divákovi konzumáciu pukancov a kokakoly.

Sedemnásťročná Nicole je dcérou bývalého kongresmana. Navštevuje prestížnu školu, holduje alkoholu a vzdoruje autoritám. Ambiciózny, cieľavedomý a nemajetný Carlos naopak žije na predmestí. Obaja chodia do tej istej školy - ona vlastným autom, on autobusom. Je len otázkou času, kedy sa stretnú. Keď sa tak stane, aj napriek triednym rozdielom sa do seba zamilujú. Rómeovi a Júlii, tentoraz z Los Angeles, síce nejde o život, no pri realizácii svojich predstáv o spoločnom vzťahu to nemajú vôbec jednoduché.

Bláznivo/krásne je romanca pre publikum odrastené na MTV. Všadeprítomná hudba síce dokresľuje každú významnejšiu scénu, no na rozdiel od podobných filmov sa tento vyznačuje neskrývanou snahou otvorene hovoriť o problémoch, čomu zodpovedá i spôsob rozprávania. Dialógy sú chvíľami celkom prirodzené, riešenie problémov tu nie je samočinným a mimovoľným procesom. Takmer ako v živote. Čím ďalej sa však rozvíja dramatická zápletka a príbeh sa blíži k záverečným titulkom, tým menej sa darí scenáristom vyhýbať klišé, ktoré sú ako vystrihnuté z hollywoodskeho desatora.

Carlos dostáva ultimátum od otca svojej vyvolenej a musí sa rozhodnúť. Vyberie si svetlú budúcnosť alebo problematický vzťah s Nicole? Samozrejme, oboje. V tomto momente sa z jednotlivých replík nenápadne vytráca proklamovaná úprimnosť a príbeh stráca na uveriteľnosti.

Vo finále mu už nepomôžu ani nadpriemerné herecké výkony Jaya Hernandeza či Kirsten Dunstovej, ktorá sa nedávno objavila napríklad v nepodarenej komédii Bravo Girls či v celovečernom debute Sofie Coppolovej Virgin Suicides. Je to tak trochu škoda, pretože film mohol byť alternatívou k prefabrikovaným televíznym seriálom či prvoplánovo moralizujúcim sondám do dospievajúcich duší. Takto asi trochu sklame romantikov i obdivovateľov povrchnej zábavy. Je totiž ako zviera, ktoré má hlavu zo Shakespeara a chvost z cukrovej vaty.