Vicepremiér Pál Csáky má eurokampaň na starosti od začiatku a čelil za ňu ostrej kritike. Na fotografii pri predstavovaní loga predreferendovej kampane o vstupe Slovenska do Európskej únie.;FOTO TASR – IVAN MAJERSKÝ
BRATISLAVA – Informačná kampaň, ohlásená už pred referendom o vstupe Slovenska do Európskej únie, má odštartovať už začiatkom septembra, teda už čoskoro, ale vláda jej plán zatiaľ neschválila a nemá to na programe ani tento týždeň.
Kampaň pripravuje Úrad vlády, zodpovedá za ňu vicepremiér Pál Csáky a má stáť približne 130 miliónov korún. Informačnými kanálmi majú byť televízia, rozhlas, najčítanejšie periodiká a periodiká s osobitným záberom na cieľové skupiny kampane, nová internetová stránka, sieť EIC (európske informačné centrum) a partneri v regiónoch. Služby reklamných agentúr Csáky, na rozdiel od mobilizačnej kampane pred referendom, využiť nechce.
V materiáli pre vládu Csáky píše, že tento rok má stáť kampaň asi 30 miliónov. K tejto časti priložil i kalkuláciu. Na budúci rok požaduje ďalších 60 miliónov na obdobie pred vstupom do únie a 40 miliónov po vstupe. Presné rozdelenie, na čo peniaze pôjdu, chce Csáky zverejniť až po zhodnotení prvej etapy kampane, ktoré plánuje na koniec novembra.
Úrad vlády sa dostal do časovej tiesne, a tak chce niektoré služby pre kampaň objednávať bez výberového konania so zverejnením a do 250-tisíc tzv. podprahovou metódou. Úrad verejného obstarávania mal k návrhu pripomienky – tvrdí, že zadávanie by sa malo diať užšou súťažou alebo rokovacím konaním so zverejnením. Upozornil napríklad na výber externého dodávateľa na výrobu novej internetovej stránky či informačné aktivity, ktoré budú mať na starosti mimovládne organizácie.
Na jar, v čase predreferendovej kampane, niektorí politici i odborníci Csákyho ostro kritizovali, že chýbala informačná a vysvetľujúca kampaň o únii. V máji, počas referenda, až 44 percent oslovených ľudí označilo informácie z kampane za nedostatočné.
Csáky však tvrdil, že pred referendom to bola kampaň len mobilizačná a za nedostatočnú informovanosť obyvateľov vinil svojich predchodcov Pavla Hamžíka a Máriu Kadlečíkovú.
Čo má priniesť kampaň
Cieľom kampane je poskytovať odborné informácie práve v oblastiach, v ktorých majú Slováci najväčšie obavy z členstva v Európskej únii, a v oblastiach, v ktorých cítia nedostatok informácií. Má priniesť podrobnosti aj o tom, ako čerpať peniaze z eurofondov.
Hovoriť má o najväčších rizikách, ktoré občania v únii vidia: rast cien, úpadok poľnohospodárstva, zvýšené nároky na rozpočet štátu, obmedzenie výroby v slovenských podnikoch, ovládnutie hospodársky významných slovenských podnikov zahraničnými podnikateľmi, nevyhnutnosť podriadiť sa právnemu systému únie, zhoršenie životnej úrovne, nerovnocennosť Slovenska s ostatnými krajinami únie, určité obmedzenie suverenity štátu, obmedzenia na hospodársky rozvoj, rast nezamestnanosti.
Rozpočet informačných aktivít vlády o vstupe do únie
2003 29 800 000
Konferencie 400 000
Európske informačné centrum
(semináre, www stránka, detská výtvarná súťaž) 5 000 000
Televízia a rozhlas 15 000 000
Nadlinkové aktivity v médiách 3 000 000
Podlinkové aktivity (prílohy do periodík,
direct mail, brožúry) 6 000 000
Personálne posilnenie – externisti 400 000
2004 (1. 1. – 30. 4.) 60 mil.
bez bližšej špecifikácie
2004 (1. 5. 31. 12.) 40 mil.
bez bližšej špecifikácie
SPOLU: asi 130 miliónov
Aké informácie občanom o vstupe chýbajú
prínosy a riziká vyplývajúce zo vstupu, dôsledky na životnú úroveň obyvateľov, na vývoj nezamestnanosti, na ďalší hospodársky rozvoj krajiny, práva a povinnosti štátu vyplývajúce zo vstupu, ako sa zmenila životná úroveň občanov v krajinách, ktoré sa stali členmi únie, konkrétne podmienky, ktoré štát musí splniť, dôsledky na rozvoj poľnohospodárstva, vplyv na možnosti pracovať v niektorej členskej krajine, dôsledky na konkurencieschopnosť našich výrobkov, konkrétne skúsenosti krajín, ktoré sú členmi únie, dôsledky na medzinárodné postavenie štátu, rozhodovacie mechanizmy únie, história vzniku a fungovanie únie. (na základe posledných prieskumov Štatistického úradu).
Eurobarometer
Prieskum Eurobarometer – porovnávacia štúdia o postojoch verejnosti v súčasných i budúcich štátoch únie ukázala, že občania Slovenska majú nízku úroveň vedomostí o Európskej únii (malé vedomosti 27 %, dobré znalosti 14 % opýtaných).
