Razantne sa rozhodlo riešiť rómsky problém miestne zastupiteľstvo obce Letanovce, ktoré na svojom zasadnutí 28. júna 2001 prijalo uznesenie o zrušení trvalého pobytu od 1. augusta 2001 približne 520 Rómom oficiálne prihláseným v obci. Odvolávajúc sa na príslušný zákon o katastrálnych územiach, chce takto vyriešiť pretrvávajúci problém súvisiaci s faktom, že pozemky, na ktorých stoja rómske obydlia s oficiálnym názvom Cigánska osada Letanovce, nepatria do katastra obce Letanovce, ale do katastra Spišských Tomášoviec. O prípadnej registrácii letanovských Rómov malo rozhodnúť miestne zastupiteľstvo v Spišských Tomášovciach včera, jeho členovia spolu so starostkou však takúto možnosť rezolútne odmietali. V Letanovciach v súčasnosti bez vodovodu, kanalizácie a elektriny žije približne 700 obyvateľov. FOTO TASR – SVATOPLUK PÍSECKÝ
„Milujem ťa!“ zrúkol na ženu Kenneth Demsky. Americký lektor to nemyslel vážne, na žene z publika iba názorne predviedol ako nielen obsah, ale aj spôsob reči môže byť príznakom násilia, rodinného nevynímajúc.
Psychológ Demsky sa vo svojej dvadsaťročnej praxi programovo zaoberá rodinným násilím. Pôsobil v tíme, ktorý v 80. rokoch vypracoval pre kliniku v Bostone terapeutický program pre mužov-násilníkov, týrajúcich partnerky.
Jeho prítomnosť na Slovensku využili tento týždeň viaceré mimovládne združenia a zorganizovali s ním seminár pre právnikov a ďalších pracovníkov, ktorí sa u nás zaoberajú problémom obetí násilia.
Podľa Demského si mnohí až postupne uvedomia, že agresia v partnerskom vzťahu nemáva len prvoplánové formy – fyzické týranie alebo vyhrážky typu Zabijem ťa! Existuje aj množstvo ďalších situácií, ktoré sa často silou zvyku chápu v rodinách celkom nevinne.
Okrem fyzických a slovných útokov sa napríklad v sexuálnom násilí vyskytujú rôzne odtienky nepríjemného správania. „Žena môže mať pocit, že muž sa na ňu díva, ako keby ju chcel očami znásilniť. Alebo si voči nej dovoľuje sexuálne dotyky na verejnosti. Aj to je násilie,“ tvrdí Demsky. „Osobitným prípadom je emočná krutosť. Jej formy vyplývajú z toho, že útočník obeť dobre pozná. Partner trebárs vie, že žena má rada svojho psíka, preto ho nenakŕmi. Alebo je hrubý voči jej rodičom, priateľom. Je to rôzna úroveň prejavov nedostatku úcty.“
Skúsenosti z niekoľkých desaťročí z USA i našej krátkej praxe svedčia o tom, že domáce násilie – jeho pôvodcami sú v drvivej väčšine muži – sa objavuje vo všetkých sociálnych vrstvách. Ako hovorí šéfka bratislavskej Poradne obetiam násilia Jana Šípošová, za päť rokov ich poradenstva sa nepotvrdilo, že by bolo viac útočníkov v rodinách z nižších sociálnych skupín. „Na Slovensku je hlavný problém stále v tom, že domáce násilie sa nechápe ako spoločenský problém, ale ako súkromná vec týraných žien,“ dodáva šéfka Aliancie žien Slovenska Kata Farkašová.
(ru)
