BRATISLAVA – Depresiou trpí toľko obyvateľov Slovenska, že psychiatri a psychológovia považujú situáciu za alarmujúcu. Reprezentatívna štúdia, ktorej výsledky zverejnili v apríli, hovorí, že na Slovensku je vysoký počet ťažkých depresií (13 percent) a až 23 percent ľudí trpí tzv. depresívnymi syndrómami. „Priemerný výskyt depresívnych symptómov v Európe je len okolo 8 percent,“ hovorí Vladimír Novotný, prednosta psychiatrie Fakultnej nemocnice Bratislava.
Najmenej „radosti zo života“ majú obyvatelia Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja. Najlepšie sú na tom ľudia v Banskobystrickom a Košickom kraji. Výskum ukázal, že neplatí vzťah medzi vysokou nezamestnanosťou v regióne a vysokým výskytom depresií. „Očakávali sme, že tieto ukazovatele budú súvisieť, a zvlášť sme sa na ne zamerali. Nie je to však tak,“ hovorí psychológ Anton Heretik.
V Košickom kraji, ktorý má vysokú nezamestnanosť, bol výskyt depresií nižší ako napríklad v Nitrianskom, kde je situácia oveľa lepšia, dokonca nižší ako v Bratislavskom. Podľa autorov možno teda hovoriť o istej „regionálnej atmosfére“, ktorá podporuje zlú náladu.
Pri skúmaní profesie respondentov však výskum potvrdil, že nezamestnaní sú na tom s duševným zdravím zle – depresia sa vyskytla až v 55 percentách z nich. Predstihli ich už len invalidní dôchodcovia (až 60 percent kladných odpovedí). „Zaujímavé je, že oveľa častejší výskyt depresie sme zaznamenali u študujúcich – až 51,3 percenta – ako u starobných dôchodcov, kde depresiu v poslednom polroku prekonalo len 37,4 percenta. Poukazuje to na fakt, že študenti dnes žijú vo veľkej neistote,“ povedal Ján Pečeňák z Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty UK.
Dôležité je rozoznať tzv. reaktívne depresie, ktoré vznikajú ako reakcia na vonkajšie príčiny, po smrti blízkeho človeka či po osobnej tragédii, od depresií, pri ktorých je príčina neznáma, založená na biochemickom základe v organizme človeka.
„Ťažká endogénna depresia sa, jednoducho, nedá rozchodiť, výzvy blízkych typu vzmuž sa, hlavu hore, pôsobia ešte protichodnejšie. Človek v depresii si ešte väčšmi uvedomuje, aký je nemožný, ako sa nevie zapojiť v spoločnosti do rozhovoru, skôr ho to provokuje na samovražedné úvahy. Depresiu nemožno prekonať vôľou, iba liečbou,“ tvrdí klinický psychológ Marián Košč.
Výskum potvrdil, že duševné ochorenia sú u nás stále tabu – len 2,4 percenta tých, ktorí mali depresiu, navštívili psychiatra alebo psychológa. Pri odhaľovaní depresií a ich liečení sú ešte stále problémom predsudky chorých, ale najmä ich okolia. „Odpustila by som ti všetko, alkoholizmus, neveru, hocičo iné, len to nie, že si ochorel na duševnú chorobu,“ tvrdí manželka muža s psychiatrickou diagnózou.
Spolu s AIDS a rakovinou patrí depresia k posledným tabuizovaným chorobám modernej spoločnosti.
(mar, uj)
Základné príznaky depresií:
chorobne smutné nálady až nevysvetliteľný smútok,
strata nálady a energie,
strata schopnosti prežívať radosť,
strata chuti do jedla,
chudnutie bez príčiny,
nespavosť,
chronická únava,
strata záujmu o sex,
pocity menejcennosti,
samovražedné myšlienky,
neschopnosť normálne žiť,
fyzické bolesti: najčastejšie hlavy, krku, šije, hrude, brucha, kĺbov prstov, nôh, zvieranie na hrudníku, tráviace ťažkosti.
Ak takéto stavy trvajú niekoľko týždňov alebo ešte dlhšie, je nevyhnutné vyhľadať pomoc psychiatra. (uj)
Aké sú príčiny depresie?
Podobne ako pri iných duševných poruchách aj pri vzniku depresie sa uplatňuje viacero príčin. Biologické príčiny sú v dedičnom základe alebo v biochemických zmenách v mozgu, ktoré môžu byť vyvolané aj psychologickými podnetmi. Biologické a psychologické príčiny sa navzájom ovplyvňujú nielen pri vzniku, ale aj pri liečbe depresie. Z psychologického hľadiska je pri vzniku ochorenia veľmi dôležitá schopnosť vyrovnať sa s rôznymi stratami v živote.
Aké sú možnosti liečby?
Aspoň jedna dobrá správa: každá depresia je liečiteľná. Niektorí psychiatri dokonca tvrdia, že neexistuje nevyliečiteľná, ale len zle liečená depresia.
Od roku 1957 existujú lieky, ktoré dokážu ovplyvniť depresívne prežívanie pacienta – antidepresíva. Samo ochorenie, ktoré sa časti pacientov môže vracať, síce nevyliečia, ale dokážu ovplyvniť jeho príznaky a spolu s ďalšími liekmi na stabilizovanie nálady môžu držať ochorenie pod kontrolou. Nemenej dôležitá je schopnosť vyrovnať sa s psychologickými príčinami depresie a so zvýšenou citlivosťou na záťaže pomocou psychoterapie. Existuje viacero psychoterapeutických metód, ktoré spolu s liekmi umožnia väčšine pacientov pokračovať v normálnom živote. (uj)
Psychiatri aj ekonómovia: Vyjde to draho
Nielen odborníci na ľudskú dušu, ale aj svetoví ekonómovia, finančníci spolu so zdravotnými poisťovňami sa jednoznačne zhodujú, že psychické poruchy a choroby prídu človeka v tomto storočí veľmi draho.
Najnovšie údaje Svetovej zdravotníckej organizácie predpokladajú, že duševné choroby budú v poradovníku chorôb, ktoré najväčšmi spoločnosť ekonomicky zaťažujú, na prvom mieste. Na jednom zo Svetových ekonomických fór v Davose odborníci z USA a Číny apelovali na finančníkov a zástupcov vlád, aby pridelili viac peňazí na výskum duševných chorôb, konkrétne depresie. Chorobu označili za rakovinu 21. storočia.
Psychiatri hovoria, že štáty nedávajú dosť peňazí na liečbu duševne chorých. „Aj u nás sú prostriedky veľmi nízke v porovnaní s tým, čo sa vydáva na somatické ochorenia,“ súhlasí psychiater Peter Breier.
(uj)
Depresie v číslach:
* najzávažnejšími depresiami trpia asi 2 – 3 % ľudí, menej závažnú depresiu prekoná počas života tretina až polovica obyvateľstva,
* lekári však správne diagnostikujú len jednu desatinu z nich a aj z nich sa len asi tretina správne lieči,
* depresia je v súčasnosti druhé najnákladnejšie ochorenie na svete,
* až 15 – 20 % pacientov sa pokúsi o samovraždu,
* údaje WHO predpokladajú, že v roku 2020 bude depresia chorobou číslo dva, predbiehať ju budú podľa prognóz len choroby srdca,
* spotreba antidepresív vo vyspelých krajinách je najvyššia zo všetkých liekov,
* depresia je v poradí druhá zo všetkých chorôb na svete, ktoré spôsobujú najviac péeniek,
* ženy postihuje depresia približne dvakrát častejšie ako mužov,
* duševné a psychické poruchy sú na druhom mieste v príčinách, pre ktoré slovenské ženy vo veku 45 až 50 rokov odchádzajú predčasne do invalidity,
* počet psychiatrických ambulancií na Slovensku nestačí, za posledné desaťročie sa síce zvýšil počet lekárov takmer o 200, množstvo vyšetrení sa však zdvojnásobilo,
* psychiater má na jedného pacienta štatisticky v priemere len 17 minút,
* na dôkladné vyšetrenie potrebuje lekár minimálne 25 až 45 minút,
* na psychiatrické vyšetrenie, preplácané zdravotnou poisťovňou, sa v čakárni čaká aj niekoľko hodín, niekedy aj pol dňa. (uj)
