Kolektívna bezpečnosť nie je len o právach, ale aj o povinnostiach. Každá členská krajina NATO sa zmluvne zaväzuje za istých podmienok vojensky pomôcť inej členskej krajine, inými slovami: členské krajiny sú nielen konzumentmi, ale aj poskytovateľmi bezpečnosti. Politické rozhodnutia o plnení týchto záväzkov sa prijímajú a presadzujú ľahšie, ak sa dá počítať s podporou verejnosti, a ťažšie, ak narážajú na odpor verejnej mienky. Ako sa naša verejnosť pozerá na otázku prijímania záruk kolektívnej obrany na jednej strane a poskytovania pomoci iným na strane druhej? Väčšina obyvateľstva (57 %) si myslí, že Slovensko kolektívnu vojenskú obranu zo strany iných krajín potrebuje; protirečí tomu len asi tretina ľudí. Väčšia zdržanlivosť sa prejavuje v ochote „dodržať“ potenciálne záväzky. V decembri 2000 sme na otázku, či sa Slovensko má, alebo nemá podieľať na kolektívnej vojenskej ochrane iných krajín, dostali 48 % kladných a 43 % záporných odpovedí. Podporné hlasy hlásiace sa k našej zodpovednosti teda prevážili, ale iba tesne. V júnovom prieskume sme zisťovali podporu verejnosti pre prípadný zmluvný zásah slovenskej armády vo dvoch variantoch: za situácie, keď by slovenská armáda bola tvorená predovšetkým vojakmi prezenčnej vojenskej služby a za situácie po dokončení profesionalizácie armády. Reagovanie v jednej a druhej predloženej situácii je veľmi rozdielne. Zatiaľ čo pri predstave prevažne neprofesionalizovanej armády splnenie členského záväzku (jednoznačným alebo prevažným) súhlasom hypoteticky podporilo 26 % dospelej populácie a proti by bolo až 67 %, pri predstave profesionalizovanej armády by to bolo až 71 % súhlasiacich proti 21 % nesúhlasiacich. Súhlas na úrovni 71 % je dokonca výrazne vyšší ako všeobecná podpora vstupu SR do NATO (52 %), súhlas v prípade neprofesionalizovanej armády (26 %) je však výrazne nižší.

Dostatočná akceptácia záväzku verejnou mienkou je dôležitá sama osebe. Popri tom je ale zaujímavým testom „hĺbky podpory“ to, nakoľko záväzok akceptujú tí občania, ktorí sa hlásia k podpore vstupu SR do NATO. 37 % podporovateľov vstupu v prvej a 88 % v druhej situácii súhlasí so splnením členského záväzku v prípade potreby. Prvá číselná hodnota je pomerne nízka, druhá pomerne vysoká. V očiach verejnosti teda celkovo rozhoduje, kto z vojakov, resp. akí vojaci by mali odísť pomáhať, a nemajú väčšie námietky, pokiaľ by to boli profesionáli, ktorí si sami zvolili profesionálnu dráhu a ktorí sú za svoje úlohy platení. Slovensko v dlhodobej perspektíve k profesionálnej armáde smeruje. Prepočty ukazujú, že armáda bez vojakov základnej služby bude dlhodobo výhodnejšia, ekonomicky i z iných hľadísk. Pripomeňme, že v aktuálnej diskusii na túto tému zaznelo, že plná profesionalizácia armády a postupné zrušenie základnej vojenskej služby by boli možné v horizonte roku 2010, optimistické predpoklady hovoria o konci roku 2006.

VLADIMÍR KRIVÝ

OĽGA GYÁRFÁŠOVÁ, sociológovia

VÝVIN PODPORY VSTUPU SR DO EÚ A DO NATO

Odpovede Obdobie

december apríl jún

2000 2001 2001

Podpora vstupu SR do EÚ

podporuje 73 73 74 odmieta 22 20 17

nevie 5 7 9

Podpora vstupu SR do NATO

podporuje 47 48 52 odmieta 47 44 39

nevie 6 8 9