Inštitút prezidenta v parlamentných demokraciách má podstatne inú úlohu ako v prezidentských systémoch. V oboch prípadoch však ide o najvyšší post v štáte, ktorému prislúcha aj určitá autorita. Inštitút prezidenta významne formujú aj osoby, ktoré tento post zastávajú. Formujú ho politicky a morálne. Tento post je jedným z mála, z ktorého sa odchádza iba za vlastizradu, úmrtím alebo rezignovaním.
Exprezident Kováč dal po počiatočných neistotách prednosť štátnemu rozmeru funkcie pred úzko straníckym či dokonca osobným. Po skončení jeho funkčného obdobia sme stáli v podstate pred dilemou: Mečiar alebo Schuster? A zase nejednotnosť demokratov. Z dnešného pohľadu by možno bolo lepšie, keby sa prezidentom stal Mečiar. Po spresnení podpisovania zákonov prezidentom by mal už malý manévrovací priestor, udržiaval by koalíciu v strehu (teda pohromade) a o rok by nemohol ísť do volieb či stať sa premiérom.
Ale zvolili sme menšie zlo. Nechcem sa zmieňovať o politických kvalitách tohto menšieho zla. Iba načrtnem, koľko nás daňových poplatníkov tento narcizmus stojí a ako sa znížila autorita prezidentského úradu na nulu.
Prezident zažiaril ako mediálna hviezda z Košíc. Raz ako operný mecenáš, inokedy ako tanečník makareny, budovateľ potôčika stredom mesta či ako drevorezbár vyrábajúci okrúhle stoly. Bol skvelým organizátorom. Až teraz Košičania zbadali, že za tie dlhy, ktoré po sebe zanechal na účet Košíc, by to isté vedel urobiť každý.
Prezident si neuvedomuje, že je hlavou štátu a musí sa pridržiavať (i keď ako osobu ho to obmedzuje) protokolu. Keď nedokáže zhodnotiť svoj zdravotný stav, ako môže hodnotiť politické vzťahy? Innsbrucký pobyt nás stál veľmi mnoho. Spôsobil to iba obyčajný tenisový zápas pána prezidenta. Aj výber osobného lekára (balneológ, a nie napríklad internista či geriater) svedčí o jeho prioritách. Prezident si nedokázal prečítať spätne ani dennú tlač, ktorá monitorovala jeho komatózny stav. Dočítal by sa, že otázku prevzatia kompetencií prezidenta počas jeho komatózneho stavu neotvorili premiér a predseda parlamentu, ale médiá. A bola to otázka nanajvýš legitímna. Ale on obvinil ústavných činiteľov, že čakali na jeho smrť a rozdeľovali si kompetencie. Takéto reči sa nevedú ani pri pive, nieto ešte z pozície prezidentského úradu.
Ako rozdvojená osobnosť predniesol i správu o stave slovenskej spoločnosti v parlamente. Iba prezidentovi prislúcha toto právo, ktoré využil, ale správu predniesol „z pohľadu bežného občana“ so štatisticky významným používaním zámena „ja“. Pán prezident kočuje v amazonskom pralese či brazílskej nemocnici. Ešteže si tentoraz zaplatil zdravotnú poistku a zobral so sebou hneď dvoch lekárov. Vôbec mu nevadí, že na Slovensku (ktorého je prezidentom) vyčíňajú záplavy, sú ohrozené ľudské životy. Čo by sa tak muselo stať, aby láskavo prerušil svoju dovolenku? Prejdem do krajnosti. Ak by boli veľké klimatické problémy a bolo by treba napríklad vyhlásiť výnimočný stav, kde by Slováci hľadali svojho prezidenta? V ktorom kmeni? V mnohých iných krajinách je bežné a slušné, že prezident či kráľ pri opustení krajiny deleguje svoje právomoci na iného ústavného činiteľa, ktorý zostáva v krajine. Je to ústavná poistka.
Zdá sa, že prezidentovi ide iba o zapísanie sa do dejín, ale svojím pôsobením sa zapíše nanajvýš do dejepisu pre osobitné školy.
Pán prezident by mal viac načúvať ľudu. Hlas ľudu, hlas boží. Začína sa hovoriť, že keď sa nad Slovenskom nezľutovala anakonda, hádam aspoň slovenský Gerlach…
IVAN JÁNYI, Modra
