- Ministerstvo financií zachraňovalo Vodohospodársku výstavbu rýchlym trojmesačným úverom vo výške 60 miliónov dolárov. Finančnými zdrojmi, ktoré tento štátny podnik získal od Slovenskej sporiteľne, splatila Vodohospodárska výstavba svoj úver v rovnakej výške japonskej Nomure. Tá odmietla predĺžiť splatnosť poskytnutého úveru napriek pripravenosti vlády poskytnúť štátnu záruku.
Január 1998
- Fond národného majetku SR sa dostal do vážnych finančných problémov. Na krytie svojich záväzkov bol prinútený vziať si pôžičku v zahraničí vo výške približne 100 mil. DEM. Tieto prostriedky fond použil na predčasné splatenie vlastných dlhopisov, ktoré emitoval pred troma rokmi. FNM tak čiastočne vyriešil svoj záväzok súvisiaci s predčasným vyplatením takmer 300-tisíc dlhopisov najvyššej vekovej kategórii jeho vlastníkov.
Február 1998
- Americká ratingová agentúra Moody‘s Investors Service ohlásila zámer prehodnotiť ratingové hodnotenie Slovenska. Za hlavný dôvod pre takýto krok označila predovšetkým vysoký schodok bežného účtu platobnej bilancie a deficit štátneho rozpočtu, ktoré boli v čoraz väčšej miere financované zo zahraničných pôžičiek, najmä krátkodobých. Moody‘s mala výhrady aj proti vysokým úrokovým sadzbám, ktoré zvyšujú nároky na splácanie dlhovej služby štátu. Negatívne hodnotila aj nové opatrenia Mečiarovej vlády „na podporu neefektívnych podnikov a na obmedzenie nezávislosti centrálnej banky“. Slovenská ekonomika, ako aj splácanie dlhu sa podľa Moody‘s stalo výrazne citlivejšie proti externým šokom a prudkým zmenám dôvery v domácu menu.
Marec 1998
- Na čelo oceliarskeho gigantu VSŽ sa dostal „kindermanažment“ vedený Júliusom Rezešom a asistentmi bývalého ministra dopravy Alexandra Rezeša. VSŽ sa tak pod novým menom VSŽ Holding dostali pod kontrolu ľudí, čo nemali žiadne hutnícke vzdelanie a neabsolvovali ani dlhšiu prax v rozhodujúcich výrobných a obchodných spoločnostiach oceliarskeho holdingu.
- Poslanci Národnej rady SR odsúhlasili najvýznamnejší liberalizačný krok v devízovej oblasti od zavedenia konvertibility meny pre bežné platby v roku 1995 - uvoľnenie ponukovej povinnosti pre domáce právnické osoby a zrušenie limitov na nákup cudzej meny v hotovosti. Rozhodnutie parlamentu padlo v čase, keď v slovenskej ekonomike intenzívneli devalvačné očakávania a čoraz viac podnikateľských subjektov začínalo pochybovať o udržateľnosti fixného kurzu koruny.
Apríl 1998
- Agentúra Moody‘s znížila rating Slovenska z najnižšieho investičného stupňa Baa3 na špekulatívny stupeň Ba1. Svoje rozhodnutie zdôvodnila pretrvávajúcim vysokým deficitom bežného účtu platobnej bilancie a deficitu štátneho rozpočtu, ktoré boli vo výraznej miere financované krátkodobými pôžičkami zo zahraničia. Moody‘s zároveň naznačila, že „v roku 1998 bude na Slovensku rásť tlak na devalváciu, ktorá by zvýšila zadlženie, ako aj obsluhu dlhovej služby a mohla by viesť k problémom pri splácaní úverov poskytnutých súkromnému sektoru“. Krátko po rozhodnutí Moody‘s oznámila zmenu ratingového výhľadu SR zo stabilného na negatívny aj ďalšia významná agentúra Standard & Poor‘s.
Máj 1998
- Vláda začala prostredníctvom spoločnosti Nomura International predávať dlhopisy v celkovom objeme takmer 26 miliárd korún. Dlhopisy vydala v troch rôznych menách - 300 mil. USD, 600 mil. USD a 15 mld JPY. O emisii štát uvažoval už od polovice roku 1997, no po výraznom zhoršení pozície Slovenska v očiach zahraničných investorov niekoľkokrát posunula plánovaný dátum emisie. Vyše polovicu získaných prostriedkov muselo ministerstvo financií okamžite použiť na splatenie dvoch preklenovacích úverov v objeme takmer 400 miliónov dolárov na výstavbu diaľnic.
- Po prvýkrát v histórii začalo ministerstvo financií predávať ročné štátne dlhopisy aj fyzickým osobám, ktoré bez ohľadu na nakupovaný objem štátnych cenných papierov nemuseli preukazovať pôvod finančných prostriedkov. Kvôli vysokým úrokovým sadzbám na medzibankovom peňažnom trhu štát ponúkol fixný výnos 17 percent. Vyplatený výnos nepodliehal dani z príjmu fyzických osôb.
- Slovenská poisťovňa ovládla Investičnú a rozvojovú banku (IRB), ktorá bola od decembra 1997 pod nútenou správou NBS. Poisťovňa upísala dva milióny nových akcií IRB na meno v nominálnej hodnote 1000 korún, čím zvýšila základné imanie banky z miliardy korún na trojnásobok. Problémovú banku tak začala zachraňovať finančná inštitúcia, ktorej rozhodujúci akcionári (FNM, VSŽ Holding) boli dovtedy vlastníkmi IRB.
Jún 1998
- Predseda vlády Vladimír Mečiar ohlásil prekvapujúci zámer sfúzovať dve najväčšie banky na Slovensku - Slovenskú sporiteľňu a VÚB a Slovenskú poisťovňu s Investičnou a rozvojovou bankou. Týmto krokom chcela vláda vyriešiť problémy štátom kontrolovaných peňažných ústavov.
Júl 1998
- Kvôli krízovej finančnej situácii si Fond národného majetku musel opäť núdzovo požičiavať peniaze. Prostredníctvom repoobchodov na kapitálovom trhu si požičal viac ako miliardu korún, keď do zálohy dal významné akciové podiely v lukratívnych spoločnostiach.
- Deficit štátneho rozpočtu prekročil celoročnú plánovanú úroveň, keď jeho výška stúpla na 8,9 mld Sk. Pod prehĺbenie rozpočtového schodku sa podpísali najmä vysoké výdavky na bytovú výstavbu a vyvlastnenie pozemkov pri výstavbe diaľnic.
August 1998
- Agentúra Standard & Poor‘s znížila rating Slovenska na špekulatívnu úroveň s rovnakým odôvodnením, ako v prvej polovicu roku Moody‘s. Okrem ekonomických rizík upozornila aj na „vlečúci sa politický zápas, ktorý prináša značné problémy a riziká v strednodobom horizonte (…) a spomaľuje integráciu Slovenska na Západ.“
Október 1998
- Národná banka Slovenska rozhodla o zrušení fixného kurzu koruny a zaviedla režim plávajúceho kurzu koruny. K tomuto kroku pristúpila centrálna banka pod vplyvom devalvačných očakávaní, ktoré sa neoslabili ani po parlamentných voľbách. Neudržateľne vysoký a ďalej rastúci deficit bežného účtu platobnej bilancie viedol k záveru, že kurz koruny je umelo držaný politicky a po voľbách sa koruna nevyhne devalvácii.