Mečiar spravil z otvárania diaľnic predvolebnú show.

FOTO - TASR

Ekonomickí analytici sa zhodujú v tom, že pokiaľ sa vláda podľa vzoru svojich predchodcov bude snažiť o hlavné makroekonomické parametre, pre väčšinu obyvateľstva to budú len kozmetické zmeny. „Verejnosť nie je dostatočné citlivá na makroekonomické parametre. Veď koho už zaujíma, či je inflácia 6,2, alebo 6,7 percenta, či rast hrubého domáceho produktu dosiahne 2,9, alebo 3,6 percenta, alebo miera nezamestnanosti bude podľa oficiálnych štatistík 19,3 alebo 18,1 percenta,“ tvrdí analytik Slovenskej sporiteľne Tomáš Kmeť. Pokiaľ sa podľa neho neudejú skutočne razantné zmeny, verejnosť si to ani nevšimne: „To by sme zrejme potrebovali trojpercentnú infláciu, 10-percentnú nezamestnanosť a sedempercentný rast výkonnosti ekonomiky. Keďže vláda nemôže podobné čísla dosiahnuť ani len zázrakom, pravdepodobne nebude veľmi motivovaná ovplyvňovať makroekonomické indikátory.“

Pozornosť vládnych politikov sa preto môže podľa neho obrátiť na osvedčenú „klasiku“. „Zvýšený záujem možno očakávať v ľahko interpretovateľných oblastiach ekonomiky - rast dôchodkov, znižovanie daní, budovanie diaľnic, brzdenie deregulácií, možno nejaké vtipné opatrenie na zvýšenie zamestnanosti či zníženie kriminality,“ nazdáva sa Kmeť.

Zhoda analytikov panuje aj pri optimistickom porovnávaní stavu ekonomiky pred poslednými a nadchádzajúcimi voľbami. „Slovensko bude vstupovať do nového volebného obdobia s výrazne nižším čistým zahraničným dlhom. Úspešná privatizácia, ako aj nárast zahraničných investícií ,na zelenej lúke‘ a nerealizovanie vyložene škodlivej hospodárskej politiky mali za následok zníženie ročných úrokových sadzieb z 24 percent v roku 1998 na 8 percent, ktoré očakávame v budúcom roku. V minulom volebnom období pritiahlo Slovensko zahraničné investície vo výške asi 750 miliónov dolárov, kým v tomto období očakávame až 10-násobne vyšší prílev. Aj pri odpočítaní vplyvu privatizácie veľkých podnikov to bude asi 3,5-násobok,“ zdôraznil hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.

Úspechy hospodárskej politiky vlády však podľa neho ostanú zrejme len štatistické. „Obyvateľstvo tieto zmeny v uplynulých troch rokoch v plnej miere nepocítilo. Až v budúcom roku očakávame taký rýchly rast spotreby domácností, ako to bolo v roku 1998. Čisté mzdy vzrástli v rokoch 1995 až 1998 o 19 percent, zatiaľ čo v rokoch 1999 - 2002 to bolo len o 1,5 percenta,“ podčiarkol Tóth.

Najvypuklejším ekonomickým problémom bude pred nastávajúcimi voľbami vysoká nezamestnanosť, ktorá by z 12,5-percentnej úrovne v roku 1998 mala podľa oboch analytikov dosiahnuť v budúcom roku 17,5 percenta. „Na pokles nezamestnanosti bude v roku 2002 len minimálny priestor. Otázka jej poklesu je dlhodobejší problém, za rok sa skutočne nedá vysoká nezamestnanosť rozumným spôsobom výraznejšie znížiť,“ zdôraznil analytik Slovenskej sporiteľne.

Rozdiel medzi oboma volebnými rokmi vidia odborníci aj v tom, že nová vláda - nech už bude akákoľvek - bude mať omnoho menší priestor pre iracionálnu politiku, než ako to bolo v rokoch 1994 - 1998. „Slovensko sa poučilo z medzinárodnej izolácie. Navyše, ani bankový sektor už nie je pod kontrolou štátu, takže politicky motivované úvery budú výrazne limitované. Ku koncu sa blíži aj privatizácia, takže motivácia rýchleho zisku z privatizačných machinácií bude tiež obmedzená,“ dodal Kmeť.

Podľa Tótha však reálnym rizikom pre slovenskú ekonomiku ostáva zastavenie intenzívneho prílevu zahraničných investícií: „Pokiaľ by k tomu došlo, vysoký obchodný deficit môže tlačiť na oslabenie kurzu koruny, čo môže mať za následok rast inflácie a zvýšenie úrokových sadzieb zo strany Národnej banky Slovenska.“

Čo nás čaká? ministerstvo financií ekonómovia

hospodársky rast 3,6% 3,5-4,1%

inflácia 6,7% 6%

nezamestnanosť 18,9% 17,5%

rast reálnej mzdy ? 1,8%

Sľuby verzus realitaNajčastejšie omieľaným predvolebným sloganom politických strán vrátane tých koaličných bolo znižovanie daňového zaťaženia. „Realita posledných troch rokov hovorí jasne, že sľuby o znižovaní daňového zaťaženia sa neplnia, ba práve naopak,“ konštatuje vo svojom hodnotení naplnenia politických sľubov Združenie daňových poplatníkov Slovenska.

Pozitívne správy z daňovej oblasti sa tak obmedzili len na zrušenie dane z dedičstva pre najbližších príbuzných a zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb zo 40 na 29 percent. „Vláda nesystémovo zvýhodňuje niektorých investorov, zvýšila dolnú sadzbu DPH a zaviedla dovoznú prirážku, zvýšila spotrebné dane, zvyšuje správne poplatky, poistné odvody,“ upozornilo združenie.

Prinajmenej rovnako kritizovanou oblasťou je reforma verejných výdavkov. Vláda si predsavzala ambiciózny plán - dosiahnuť na konci volebného obdobia vyrovnanú bilanciu verejných financií. Schválený štátny rozpočet volebný rok 2002 ministrov usvedčil, že takýto cieľ bol nad ich sily. Deficit všeobecnej vlády bude tvoriť 3,5 percenta HDP. Pokrok vlády v systémových zmenách v štruktúre verejných výdavkov označujú odborníci len za „látanie dier“ prostredníctvom jednorazových privatizačných príjmov. „Namiesto koncepčných zmien vláda uprednostňuje krátkodobé riešenia a posúva tak ťarchu zodpovednosti do budúcna,“ dodáva združenie daňových poplatníkov.

Neschopnosť štátu racionalizovať náklady na svoje fungovanie bola nevyhnutným dôsledkom odkladania reforiem. Zmena systému dôchodkového zabezpečenia smerom k dobrovoľnosti a osobným účtom je rovnako ďaleko ako na začiatku funkčného obdobia, hoci všetky vládne strany sa zhodli na jej potrebe. Bez perspektívy ostávajú aj systémové zmeny vo financovaní školstva a zdravotníctva.

ANKETA

Ekonomická situácia sa na Slovensku bude v najbližšom čase…

zlepšovať 37%

zhoršovať 53%

nezmení sa 10%

Ankety sa zúčastnilo 1024 čitateľov SME Online