Od polovice augusta je to už štvrtý atentát: 16. augusta zavraždili jedného z bývalých vodcov korzických nacionalistov Francoisa Santoniho a o týždeň neskôr ďalších dvoch jeho blízkych spolubojovníkov. Vlna násilia na ostrove ohrozuje proces decentralizácie, ktorý francúzska vláda začala minulý rok.
V súvislosti s poslednými atentátmi Paríž opäť ostro odsúdil násilie na ostrove. V komuniké zdôrazňuje, že „jedinou cestou pre Korziku je pokračovať ďalej v procese, ktorý začala francúzska vláda“. Ten je podmienený zastavením násilia a je založený na novej politike „priameho dialógu“ s korzickými separatistami.
Matignonský proces, ako sa všeobecne nazýva program decentralizácie štátnej moci, odštartoval v roku 1999 premiér Lionel Jospin. Cieľom programu je preniesť niektoré výkonné a legislatívne právomoci z centrálnych orgánov na ostrov.
Korzika je jediným z francúzskych území, ktoré ťaží z výnimočného postavenia v rámci „nedeliteľnej a jednotnej“ Francúzskej republiky. V roku 1981 jej parlament udelil štatút teritoriálneho spoločenstva s plnými právomocami. Nacionalisti tak získali manévrovací priestor na politický dialóg a istú autonómiu. Korzickí nacionalisti však chcú ísť ďalej a požadujú nezávislosť ostrova. Ich hnutiu však chýba jednota. Separatisti sú rozdrobení do takmer desiatky rôznych ilegálnych vetiev, ktoré bojujú medzi sebou o moc. To bude pravdepodobne aj v pozadí posledných vrážd.
Nacionalisti požadujú presun korzických väzňov na ostrov, ako aj ich amnestiu, čo naráža na odpor Paríža. Separatistom chýba otvorená podpora od tých, ktorí by sa mali cítiť najviac zainteresovaní: od Korzičanov. Podľa prieskumov verejnej mienky je väčšina Francúzov za samostatnosť Korziky. Až 65 percent Korzičanov však samostatnosť odmieta.
PRE SME - ROMAN KRAKOVSKÝ, Paríž
