V niekdajšom hangári Eurotunela vo francúzskom Sangatte sa dnes tlačí asi 1600 utečencov a dúfa, že sa dostane popod Lamanšský prieliv do Veľkej Británie. V roku 1999 bol hangár prebudovaný na tábor pre stovky kosovských utečencov, ktorí zaplavili ulice Calais. Dnes je základňou prevádzačov a obchodníkov s ľudským nešťastím - preplnenou čakárňou na ceste do vysnívaného Anglicka, ktoré láka svojimi azylovými procedúrami a príležitosťou ilegálne pracovať.

Od júla spoločnosť Eurotunnel zvýšila ostražitosť - utečenci ju stoja peniaze. Inštalovala na francúzskej strane 35 kilometrov dlhý plot, najala si 160 strážcov. Nočné hliadky s infračervenými kamerami bez prestávky pozorujú vstup do podmorského tunela, kde sa vždy potulujú imigranti. Po desiatkach sa im niekedy podarí dostať do priestoru za colnicou - a strážcom z monitoru zmiznú. Vtedy treba zastaviť premávku na dve až štyri hodiny. Meškanie a časté nehody oberajú Eurotunel o klientelu. „Nie je normálne, že súkromná spoločnosť musí znášať dôsledky politického problému,“ tvrdí hovorca spoločnosti Francois Borel pre denník Le Figaro.

Polícia musí denne vracať späť asi 100 ľudí, ktorí sa pokúšajú ukryť v kamiónoch, zachytiť sa zo spodku na vlaku Eurostar alebo naskočiť na loď. Od začiatku roka to stálo život štyroch ľudí. „Keď ich chytia, nemusia podstúpiť žiaden pohovor, nedostanú výstrahu. Túto prax mimo zákona nikto nechápe,“ dodáva hovorca Eurotunnela. Sangatte treba podľa neho zatvoriť - a túto možnosť už skúma súd v Lille.

Paríž ticho toleruje situáciu na hranici zákona - imigračnú hystériu v prístave Calais a Eurotuneli. „V Sangatte nemáme viac ako 10 žiadostí o azyl, sú tam ľudia, ktorí čakajú na cestu do Anglicka,“ priznala Elisabeth Guigouová, ministerka práce a solidarity, pre AFP. To jej však nebránilo žiadať vytvorenie ďalších táborov na severe Francúzska - Sangatte vraj treba odľahčiť. Podľa hovorcu obyvateľov mesta Pascala Dubusa je to pokrytecké: „Načo vytvárať stredisko pre adeptov na prisťahovalectvo, keď to majú zakázané.“

Francúzsko má prísne imigračné zákony i prax. Británia svojou krížovou výpravou proti prisťahovalectvu nič nedosiahla. Záležitosť treba riešiť na európskej úrovni - tvrdí Paríž. Imigrácia cez La Manche však nie je najlepším príkladom britsko-francúzskej spolupráce. „Nemôžeme im hovoriť, čo majú robiť, ako ani oni nemôžu hovoriť nám, čo máme robiť my,“ tvrdí britský minister vnútra David Blunkett. Paríž pritom argumentuje, že v prvej polovici roka zmaril 18 500 ilegálnych pokusov o prekročenie hranice.

Jadro problému ostáva na Eurotunneli. Británia ho chce dokonca za prevážanie ilegálnych prisťahovalcov pokutovať, tak ako letecké spoločnosti a autodopravcov.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ