Najčastejšie sa pri výrobe známok používa tlač z výšky (kníhtlač), tlač z plochy (kameňotlač, ofset) a tlač z hlbky (oceľotlač, meditlač a hĺbkotlač). Najhodnotnejšie sú rytiny z plochých dosiek. Ručne vyrytý návrh v zrkadlovom obraze sa pod lupou ryje na desatiny milimetra. „Štefánika som prerábal osemkrát,“ spomína Martin Činovský.

Navonok vyzerá iba ako kúsok potlačeného papiera: poštová známka. Jej výrobná cena je neveľká, no poštová púť na nej zhodnocuje všetko. Okrem toho, že je vystavená znaleckým lupám filatelistických fajnšmekrov, je pozoruhodná jej umelecká hodnota. So vstupom do Európskej únie sa naša poštová známka stane jedinou ceninou s nápisom Slovensko. Cesty do sveta na poštových zásielkach jej zabezpečujú účasť v obrovskej galérii. Ak si ju všimnete. Za posledných desať rokov sa slovenská známka ako umelecké dielo dostala na svetovú špičku a neminul ju titul najkrajšia známka sveta. Slovenskí návrhári a rytci poštových známok si za posledné desaťročia získali vo svete dobré meno. Hodnota poštovej známky je rôzna. Je dokladom o zaplatení poštovného. U filatelistov, ktorí milujú známkové rarity a anomálie, zase vzbudzuje záujem svojou výnimočnosťou. Z výtvarného a kultúrneho hľadiska predstavuje známková tvorba slušný priestor pre propagáciu kultúry a umenia krajiny. „Samozrejme, ako tvorca s niektorými filatelistickými kritériami nesúhlasím,“ hovorí najproduktívnejší tvorca slovenských známok Martin Činovský. „Potom by som totiž nerobil nič iné, iba ryl Modrých Mauriciov. Tým pádom by stratili hodnotu.“

S každým výtvarným návrhom poštovej známky sa pripravuje aj takzvaná obálka prvého dňa vydania a návrh pečiatky. Potom nasleduje líniová rozkresba a sama rytina. Všetky práce posudzuje realizačná komisia - poradný orgán ministra pôšt. Rytec vyryje zrkadlový obraz návrhu na malú oceľovú platňu. Musí prispôsobiť návrh skutočným rozmerom budúcej známky a transponovať ho čo najvernejšie. Rydlom pod lupou vyrýva do kovovej dosky línie a body, ktoré sa nedajú opraviť. „Pracujem s presnosťou na desatiny milimetra,“ hovorí Martin Činovský. Ak má byť známka viacfarebná, musí sa pre každú farbu vyrobiť samostatná tlačová doska. Potom sa môžu známky tlačiť v požadovanom náklade, obyčajne niekoľko stotisíc až miliónov kusov takzvanou technikou tlače z hĺbky.