Keď sa zotmelo, výrik vyletel z dutiny.

FOTO – AUTOR

Súmrak padá na široké kukuričné pole. Nad riečkou Žitavou sa trblieta belavý opar a vedľa, uprostred mokrej lúky, sa leskne tmavé jazero. Vetrík trochu rozhýbal tŕstie a ostricu na barine okolo jazera. Dnes v noci nepôjdem sedieť do úkrytu na strom, oproti hniezdnej dutine malej ušatej sovičky – výrika lesného. Je úplná tma, nevidel by som takmer nič.

Do starého lesoparku na okraji poľa priletel párik výrikov začiatkom apríla. Zimujú až v rovníkovej Afrike. Už pár dní po prílete sa začali v podvečer ozývať ťahavým hvizdom, v slabikových intervaloch znázorňujúcich melodické „kluju–kjujú–klujú“. Tieto hlasy sú jednotvárne a ozývali sa raz z jedného miesta, hneď z iného. Zdalo sa mi, že tokal len samec, no niekedy mu samica hvízdavo pritakávala. Hlasitý tok výrikov trval s prestávkami skoro do polnoci.

Do starej hory som sa vrátil po mesiaci. Spočiatku sa mi zdalo, že výriky si hniezdny rajón neobhájili. Pri dubine bolo ticho, k večeru som zabúchal na strom, kde by už mala samica sedieť na znáške, no nič sa nedialo. Trpezlivo čakám pod borovicou a vyvraciam oči k nebesiam, či na rozhraní tmy a svetla neuvidím preletieť výrika. Rozveselil ma tichý hvizd samčeka. Upozornil samičku na vajciach, že jej nesie potravu. Mihol sa pri dutine, ale hneď aj odletel. Samička si potravu prebrala vo vletovom otvore, no vzápätí vyletela von. Zo stromu bolo počuť aj akési „chichotanie“ a jemné pískanie. Keďže sa cez deň nedala samička na hniezde rušiť, rozhodol som sa postaviť oproti dutine posed.

A tak tu v mesačnej noci sedím a pozorujem kŕmenie mláďat. Rodičia lietajú s potravou zriedkavo, za celú noc som zaznamenal len štyri prílety. Mláďatá v hniezde sú ešte maličké, vôbec ich nepočujem, i rodičia sa správajú ticho. Kŕmiaci rodič prilieta vždy z toho istého smeru, najprv zosadne na rovnaký konár a potom – šup do dutiny.

O dva týždne sedím v úkryte na strome a počúvam, že mláďatá sa už hlasno ozývajú. Po zotmení som už nevidel takmer nič. Počúvam zvuky mláďat z dutiny, ale aj dolu pod stromom niečo píska. Mladé na zemi sa ozývajú dokonca z dvoch miest. Žeby už staršie vyleteli a dožadujú sa potravy mimo hniezda? Aj to sa stáva, ale prečo ich nejdú rodičia kŕmiť? Cez deň som našiel jedno mláďa na zemi mŕtve. Bolo v bielom páperí, asi desaťdňové. Druhé som nenašiel. Za štyri noci pozorovania som usúdil, že do dutiny prilietal kŕmiť len jeden rodič, druhý zahynul. Keďže osamotený výrik by nestačil vychovať štyri mláďatá, dve z dutiny vyhodil. Ďalšie dve mláďatá vyleteli o týždeň. Zachytili sa na konári, kde ich otec (či matka) kŕmili ešte týždeň rôznym hmyzom a menšími myšami.