Šteňatá rady skúmajú v záhrade všetko neznáme. FOTO – (AR)
Do veterinárnej ambulancie neraz prinesie majiteľ psa, mačku, králika alebo morča s podozrením na otravu po konzumácii takýchto porastov.
Medzi jedovaté druhy rastúce v záhradách patrí napríklad krušpán vždyzelený, rododendron (azalka), oleander, štedrec ovisnutý, tis obyčajný, ale aj narcis, konvalinka voňavá, kosatec, ľalia a iné.
Z izbových rastlín je to predovšetkým difenbachia, monstera, filodendron, hyacint či čeľaď áronovité. Niektoré druhy obsahujú účinné látky (alkaloidy, glykozidy, saponíny, organické kyseliny, silice a podobne) v celej rastline, iné len v listoch, kvetoch, plodoch, koreňoch, cibuliach alebo v kôre. Mačky väčšinou obštipujú iba časti rastlín, zriedkavo zožerú celé listy a kvety. Psy rastlinu často dôkladne požujú. Šteňatá rady vyhrabávajú z pôdy cibuľky, ktoré rozhryzú. Reakcia organizmu na jedovaté látky závisí od veku, zdravotného stavu a kondície zvieraťa. Ohrozené sú najmä mláďatá.
Určiť príčinu otravy nebýva jednoduché. Máloktorý chovateľ prinesie so zvieraťom aj vzorku rastliny, ktorá vyvolala otravu, prípadne si nevie spomenúť na jej názov. Typická je však náhla zmena zdravotného stavu. Prevládajú poruchy nervového aparátu a tráviaceho traktu.
Už napríklad konzumácia dvoch–troch listov azalky môže byť pre psa alebo mačku nebezpečná. O niekoľko minút až hodín po ich zožratí máva zviera zvýšený výtok slín, vracia, trpí hnačkami, triaškou, kŕčmi, dýchacími ťažkosťami. Aj po požití už malého množstva difenbachie sa v krátkom čase objaví zvýšené slinenie, zápal ústnej dutiny, opuch pysku, jazyka a hltanu (hrozí udusenie). Niektoré zvieratá vracajú, ťažko dýchajú a dostanú hnačku (niekedy krvavá). Podobné bývajú príznaky otráv po požití ďalších druhov jedovatých rastlín.
Prvá pomoc spočíva v okamžitom vyprázdnení tráviaceho traktu, ak zviera nevracalo (podať malé množstvo 0,5–percentného peroxidu vodíka), v neutralizácii jedovatých látok živočíšnym uhlím a vo vyprovokovaní hnačky (čípky). Urýchlene treba vyhľadať odborníka, ktorý určí postup liečby. Jej výsledok závisí od včasnosti zákroku a od toho, či je pôvod otravy známy. V rámci prevencie by mal chovateľ vedieť, ktoré druhy rastlín môžu zvieratá v záhrade alebo vo výbehu ohrozovať a zabrániť im kontaktu s nimi. (inš)
