Nosná konštrukcia so sieťou na začiatku výsadby uhoriek.

Uhorky pestované na sieti sú lepšie chránené proti hubovým ochoreniam.

FOTO – AUTOR

Nosná konštrukcia je jednoduchá, pozostáva z hranolčekov a latiek. Zvislé stĺpiky hrubé 40 x 40 milimetrov upevníme v zemi do hĺbky 20 až 25 centimetrov. Ich vzdialenosť je 200 až 250 centimetrov. Stĺpiky navrchu spevníme latkou hrubou 40 x 15 milimetrov. Na stĺpiky a latku upevníme sieť. Celá konštrukcia pôsobí ako stena, pričom treba počítať so značnou hmotnosťou rastlín. Vysoká býva najmä pri pestovaní šalátových uhoriek.

Uhorky sadíme do radu asi 20 centimetrov od seba. Pri zemi až do výšky 50 centimetrov vyštipujeme všetky vedľajšie výhonky. Uhorka nemá ovíjavú lodyhu, ani úponky sa na sieť dostatočne neuchytia. Nevyhnutné je preto navádzanie rastlín do ôk siete, až pokiaľ nedosiahnu vrch konštrukcie. Potom ich vrcholce prehodíme na druhú stranu vodorovnej latky a necháme voľné.

Výpestky sadíme do vyhnojenej pôdy. Sadíme iba parkenokarpické odrody. Vzdialenosť radov má byť 100 až 200 centimetrov, aby bolo možné rastliny ošetrovať a zberať úrodu.

Uhorky potrebujú veľa vody. Moju záhradu mám na miernom svahu. Nad každým radom uhoriek je vyhĺbený jarček s menšími kaskádami. Jarček napĺňam vodou, vhodnejšia je odstáta ako priamo z vodovodu. Pri tomto postupe sa nenavlhčujú listy a obmedzuje sa vznik hubových ochorení. Na rovine možno jarčeky na zavlažovanie podmokom urobiť po obidvoch stranách uhoriek.

Výhody takéhoto pestovania:

* Na malom priestore možno dopestovať viac uhoriek.

* Zdravotný stav rastlín je lepší, listy skôr usychajú, chemická ochrana je ľahšia.

* Plody nie sú znečistené zemou.

* Zber plodov je ľahký a prehľadný.

* Obdobie zberu sa v porovnaní s pestovaním na zemi predlžuje.