Premŕzanie pôdy: a - s fóliou, b - bez fólie.
KRESBA – AUTOR
V našich záhradkách je viac ako 80 percent pôdy náchylnej na okysľovanie. Zvyšných 20 percent obsahuje uhličitany, ktoré až do vylúhovania brzdia okysľovanie pôdy. Odolnosť pôd proti okysľovaniu alebo reacidifikácii (opätovné okyslenie) po vápnení kyslej pôdy závisí od mnohých faktorov: od obsahu a kvality humusových látok v pôde, obsahu a kvality ílových minerálov v nej, periodického hnojenia kompostom, striedania plodín a pestovania rastlín, množstva a kvality (kyslosť) atmosférických zrážok, najmä dažďa. a od iných činiteľov. Najväčšiu tlmivosť z nekarbonátových pôd majú ílovité humózne čiernice a fluvizeme (nivné pôdy) v nížinách Slovenska. Reacidifikácia týchto pôd trvá 10 i viac rokov a pri pravidelnom hnojení kompostom ich nemusíme vôbec vápniť. Hlinité humózne černozeme a hnedozeme na pahorkatinách a v nižšie položených kotlinách sú menej odolné proti okysleniu. Ich vápnenie opakujeme každých 8 až 10 rokov. Hlinité kambizeme so štrkom a kameňmi bridlíc i pieskovcov, ktoré sa vyskytujú na celom severnom Slovensku, vápnime každých 5 až 8 rokov. Najčastejšie, každých 3 až 5 rokov, treba vápniť kyslé hlinité luvizeme a pseudogleje, ako aj kyslé piesočnaté pôdy na Záhorí.
Piesčitá prevzdušnená pôda najväčšmi tlmí prenos tepla z povrchu do spodiny. Rozpálený piesok je preto hlbšie pod povrchom chladný a teplo treba vyrovnávať častejším zavlažovaním. Ináč trpia rastliny tepelným šokom. Najviac do hĺbky premŕza zamokrená pôda ako dobrý vodič tepla aj mrazu. Prevzdušnená lepšie odoláva premŕzaniu. Pri holomrazoch v zime preto pôdu nezavlažujeme, aj keď si myslíme, že rastliny vysychajú. Tlmivú schopnosť pôdy odolávať zamŕzaniu zvyšujeme nastielaním pôdy hrabankou lístia, drvenou kôrou, fóliou a podobne.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
