Žijem sama so štrnásťročnou dcérou a o necelé dva roky mladším synom. Nevedia spolu komunikovať, dá sa povedať, že sa doslova neznášajú. Ak ostanú sami niekoľko hodín, vyvolávaju mi do práce a chcú, aby som riešila ich spory. Kedysi mali spoločnú izbu, dnes majú každy vlastnú. Keď však za dcérou príde kamarátka, syn ich stále vyrušuje. Dcéra takéto situácie rieši tým, že mu začne nadávať, aj vulgárne, niekedy ho zbije. Syn ju chce zase často ponížiť, napríklad jej povie, že je tlstá. Núti ju, aby pozerali ten televízny program, ktorý vyberie on, aby sa s ním hrala hry, ktoré ju nezaujímajú. Ak dcéra niekam odcestuje, syn neustále zdôrazňuje, ako nám je bez nej dobre. Veľmi ma to trápi, nemyslím si, že je to bežný súrodenecký vzťah. Čo mám robiť? Ako sa to dá zvládnuť?
Jana P. z Bratislavy
Milá Jana,
teším sa, že ste s vaším trápením neostali sama a odvážili ste sa napísať do redakcie. Myslím si, že je správne, že hľadáte pomoc pre seba a svoje deti, vašu rodinu. To, že vaše deti komunikujú tak, ako uvádzate, môže súvisieť s mnohými vecami. Na základe vami poskytnutých informácií by som si netrúfal ponúkať nejaké „zaručené“ návody, ako situáciu vyriešiť.
Ak chcete sebe a deťom naozaj pomôcť, skúste navštíviť psychologickú ambulanciu. Možno aspoň kvôli tomu, aby ste sa viac zorientovali v probléme, ale aj v sebe. Aby ste mohli hovoriť o vašich myšlienkach, citoch, neistotách, hnevoch. Aby ste si spolu s odborníkom viac utriedili informácie o tom, ako dlho táto situácia trvá. Je tu odjakživa, alebo ste sa do nej dostali postupne? Aké spôsoby riešenia ste skúsili? Ako často dochádza ku konfliktom? Či sa deti niekedy „pozabudnú“ a komunikujú aj ináč, hoci aj dve sekundy. Ak áno, možno by stálo za to tieto chvíle „inej“ komunikácie trošku viac spolu preskúmať, pristaviť sa pri nich. Môžete skúsiť hľadať, či máte o vašej rodine nejaký spoločný sen, predstavu, ako by ste chceli spolu žiť, bývať, dovolenkovať. Možno môžete nad tým najprv popremýšľať sama, potom s každým dieťaťom jednotlivo, možno aj všetci spolu, čo by bolo teraz asi poriadne náročné, možno aj nereálne. Skúste si zafantazírovať o tom, čo by ste ako rodina chceli raz spolu zažiť, niečo veľmi príjemné a uspokojujúce pre všetkých troch. Poprípade si spomeňte, či ste niekedy takéto situácie spolu zažili, alebo sa im v živote približovali. Ak takéto zážitky alebo predstavy máte, môžete z nich čerpať silu pre každodenné situácie minimálne vy. Deti prechádzajú citlivým a búrlivým obdobím, keď láska, spravodlivosť, krivda a blízkosť sú pre ne možno jednými z najdôležitejších tém. Situácia je pre vás o to zložitejšia, že sú v období (alebo sa k nemu blížia), keď sa mnohé z nich s rodičmi o dôvernostiach veľmi nebavia. Im môžete sprostredkovať len niečo, veľa však môžete spraviť pre seba. Cez veľa vecí budú musieť prejsť vaše deti samy. To, aký majú vzťah medzi sebou, už asi ovplyvníte menej, ako by ste si želali, ale to, na čo môžete mať priamy vplyv, je váš vzťah ku každému z nich.
