Najznámejšia fotografia z augustových udalostí roku 1968. FOTO – LADISLAV BIELIK
prebudila celá naša spoločnosť. Bolo to obdobie dobrej nálady a optimistických nádejí, že po dvadsiatich rokoch komunistickej totality sa začne konečne budovať demokratickejší, slobodnejší a spravodlivejší spoločenský poriadok. Reformní komunisti hovorili o socializme s ľudskou tvárou. Silneli snahy o slobodu slova a tlače.
Obrodný proces, známy ako Pražská jar 1968, sa však skončil v noci z 20. na 21. augusta, keď na územie Československa vtrhli vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy – ZSSR, Poľska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Bulharska.
Túžby po slobodnom živote boli zmarené. Naše územie obsadilo stotisíc vojakov, 2300 tankov a 700 lietadiel cudzích armád. Predsedníctvo Ústredného výboru KSČ oznámilo, že vojská k nám vstúpili bez vedomia najvyšších straníckych a vládnych predstaviteľov a vyzvalo občanov na zachovanie pokoja. Nasledujúci deň okupanti odviezli do Mosky vedúcich predstaviteľov KSČ, vlády a Národného zhromaždenia – Dubčeka, Černíka, Smrkovského, Kriegla a Špačka.
August 1968 poznačil život v Československu na vyše 20 rokov. Čoskoro po tragickej noci nastúpilo tvrdé obdobie normalizácie. Komunistický režim sa nemilosrdne mstil všetkým, ktorí sa snažili o obrodu spoločnosti a presadzovali princípy slobody a demokracie. „Nepriatelia režimu“ boli prenasledovaní, postihovaní, vyhadzovaní z práce.
Sovietske vojská zostali u nás až do roku 1991.
Až po páde komunizmu, po otvorení archívov a odtajnení rôznych dokumentov vyšlo najavo, že v prvých týždňoch invázie zahynulo vyše sto československých občanov a vyše osemsto bolo ľahšie či ťažšie zranených.
