Na vernisáži sa zúčastnil aj jeden z vystavujúcich Rudo Sikora (vľavo), na ďalších snímkach sú diela Jany Želibskej a Petra Bartoša (vpravo). FOTO SME - JANA BEŇOVÁ
NITRA – „Bolo pre mňa veľkou satisfakciou nakupovať a prezentovať verejnosti diela z ateliérov mocou odmietnutých autorov. Bývalá neoficiálna výtvarná scéna je bohatá na vynikajúcich umelcov, ktorých tvorba bola porovnateľná s umením na európskej a americkej scéne,“ povedala Zuzana Bartošová, kurátorka zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny. V Nitrianskej galérii je časť tejto zbierky sprístupnená na výstave Súčasné slovenské výtvarné umenie, a hoci kompletná kolekcia zahŕňa celé dvadsiate storočie, ťažiskom sú práve autori zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, ktorí sa ocitli na neoficiálnej scéne.
V zbierke je, povedzme, Juraj Meliš s dielom Veľký cenzor, plastika predstavuje balvan ideológie, ktorý obmedzuje slobodu myslenia. Na bodkovanej látke biela mapa Česko-Slovenska je dielom Júliusa Kollera Československo 1968, ktorým reaguje na vpád vojsk Varšavskej zmluvy. Obrazy Martina Knuta poznačila prázdnota. Nie je pózou, ale vypĺňa priestor, ktorý dlho patril expresívnemu prednesu. Martin Knut pochádza z mladšej generácie, ktorá nemala problémy s mocou. Spojil sa s Rudolfom Sikorom v skupine Syzýgia, ktorá vystavovala na neformálnych miestach, čím sa priradila k neoficiálnej výtvarnej scéne. V zbierke je zaradená plejáda umelcov strednej generácie, ktorí sa dobrovoľne vzdali oficiálneho realizmu a hľadali vlastné výrazové prostriedky či osobné mytológie.
Klára Bočkayová cieľavedome ironizuje gýčové kuchynské podšívky zo stien starorodičovských domov a na tento podklad maľuje vlastné emócie, jej manžel Milan vo svojich maľbách medituje s ilúziou o hranici reality, spochybňuje vznešené a obyčajné veci.
Rudolf Sikora považuje investíciu do umenia za správnu: „Je obdivuhodné, že majitelia zbierky dôverovali odborníčke a nezasahovali do jej výberu. Prvoradá bola teda odbornosť. Hádam najlepšie zbierka vyznela vo Východoslovenskej galérii v Košiciach vo veľkom priestore. Tam som si uvedomil, akú má logiku. Sú tam presne tí autori, ktorí tam patria. V zahraničí sú niektoré súkromné zbierky lepšie ako štátne a aj u nás majú budúcnosť.“
JANA BEŇOVÁ
