Brooklynský most bol po výpadku elektriny úplne upchaný. Smerom z Manhattanu sa slimačím tempom predierali spoločne chodci aj autá. FOTO - REUTERS, ČTK/AP
Frank Sinatra by včera New York zrejme nespoznal. Mesto, ktoré nikdy nespí, sa ponorilo do tmy a z najživšej metropoly sa stala po výpadku elektrickej energie na noc čierna diera. Ale mesto ukázalo silu a malú apokalypsu prežilo s optimizmom. „Zvládneme to, sme Newyorčania,“ tvrdil reportérovi Reuters právnik Bill Binckes kráčajúci po upchatom Brooklynskom moste.
The New York Times písali, že v uliciach bola zmes frustrácie, spontánnej veľkorysosti, odpornej posadnutosti peniazmi, zlosti aj humoru.
Podnikavci a dobráci
Pamätníci ale hneď hovorili, že v roku 1977 to bolo počas výpadku oveľa horšie, rabovalo sa viac než jeden deň - teraz vykradli len niekoľko obchodov v Brooklyne.
Veľmi rýchlo sa objavili takí, čo sa snažili pomáhať. Jeden z brooklynských rabínov napríklad ponúkal vodu a organizoval dopravu pre miestnych ľudí. „Robili sme to už 11. septembra amyslíme si, že je to správne robiť aj teraz.“
Predtým, ako si tisíce obyvateľov mesta, turistov a ľudí jazdiacich do práce zokolia muselo nájsť na noc improvizované miesto na spanie, mohli niektorí vidieť ako v cukrárňach rozdávajú zadarmo zmrzlinu (predtým klesli s cenami z troch dolárov na jeden), kým sa nerozpustí. Predavači hot-dogov zareagovali na zatvorenie reštaurácií okamžite zdvojnásobením svojich cien. Na 125. ulici vraj mladý muž predával baterky za 25 dolárov a batérie za 10, informovala miestna tlač.
Metro a výťahy
V najhoršej situácii boli ľudia cestujúci vo chvíli výpadku v metre alebo tí, čo boli vo výťahu. Starosta Bloomberg informoval, že sa zaseklo až 11-tisíc výťahov. Vážnym problémom bolo 60 požiarov. Z metra sa ľudia komplikovane dostávali bočnými východmi, svietili si zapaľovačmi. Napriek tomu nevznikla panika.
Boli to milióny mikropríbehov - niektoré tragické. New York Times popisuje ako v jednej z tmavých výškových budov zrazu na schodoch skolabovavala žena v stredných rokoch. Lekárom tam zomrela v rukách, v chaose sa nedovolali sanitky.
Spálňa bola všade
Takmer na každej ulici bol pustený nahlas rozhlas z autorádia, a tak Newyorčania dostávali rady od starostu Bloomberga - pite veľa vody, otvorte okná, vypnite klimatizáciu a zachovajte pokoj.
Pochodom národov sa stal masový presun ľudí zamestnaných na Manhattane - každý sa usiloval dovolať svojim, márne - ľudia zastavovali cudzie autá, aby sa odviezli preč. V mase sa z Manhattanu valili spoločne autá rýchlosťou chodcov preplietajúcich sa medzi nimi.
Neskôr v tme ľudia blúdiaci Manhattanom pripomínali skôr postavy z katastrofického filmu. Spalo sa všade. Páni a dámy v luxusných sakách a kostýmoch si ustlali na lepenkových škatuliach, vreciach, na tráve. Spalo sa v parkoch, v bránach, na chodníkoch. „Dnes v noci sme bezdomovcami. Teraz vieme, aké to je.“
V baroch to žilo
Život sa nezastavil v mnohých baroch, ktoré sa stali dočasnými azylovými centrami. „Mohlo by sa to zopakovať raz za týždeň,“ povedal nadšený Tom Rufallo pre New York Times. „Dnes máme trikrát väčšie tržby ako zvyčajne,“ hovoril barman na rohu 23. ulice. Pri sviečkach sa aj fajčilo, čo je v tomto meste nelegálne.
