Po lúke sa potuloval vlk a hľadal si dačo pod zub. Na lúke sa hral chlapec, a keď zbadal vlka, chcel sa rozbehnúť preč. No uvedomil si, že vlk by ho raz-dva dochytil, a tak sa radšej ukryl vo vysokej tráve.
Vlk onedlho našiel chlapcov úkryt. S vycerenými zubami skočil k dieťaťu.
"Prosím ťa, vlk, nezjedz ma," zaprosil chlapec, trasúc sa na celom tele.
Vlk zaváhal. Pôvodne chcel chlapca zabiť a zjesť, no v duchu uznal, že v ten deň už chytil a zjedol celú kopu menších zvierat a nie je až taký hladný. Rozhodol sa, že si s vystrašeným dieťaťom radšej trochu zažartuje.
"Teda dobre," povedal a oblizol si pysky. "Ušetrím ti život, ak mi povieš tri tvrdenia, ktoré sú pravdivé a nemožno s nimi nesúhlasiť."
Chlapec začal bleskovo rozmýšľať, lebo vedel, že jeho život závisí od troch odpovedí.
"Nuž," začal pomaly, " škoda, že si ma uvidel."
"To je pravda," súhlasil vlk. "Jedna odpoveď je tvoja."
Chlapec pokračoval s väčšou sebadôverou: "Škoda, že som sa ti dal uvidieť."
"Aj to je pravda." prikývol vlk. "Už máš dve odpovede z troch. Všetko závisí od tvojho tretieho výroku."
"Po tretie," povedal chlapec náhlivo, "ľudia neznášajú vlky, lebo bez príčiny napádajú ovce."
Vlk dlho mlčal. Chlapec si pomyslel, že bol azda prismelý. No tento vlk voči nemu nebol zaujatý.
"Myslím, že z tvojho hľadiska je to pravda," pripustil. "zvládol si skúšku, môžeš ísť."

Poučenie: Nezaujatý človek sa vždy usiluje posúdiť spornú vec zo všetkých hľadísk.

Bájka je z knihy Ezopove bájky. Autorom bájok je Ezop. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila: Jindra Hermanová.