Mesto, jeho organizmus, jeho dejiny, zvuky, chuť a zápach sa dnes stávajú módnou témou spisovateľov a vydavateľovV posledných desaťročiach pohľad historikov na dejiny prešiel z pohľadu na vládcov a vojny, ktoré viedli, na meniaci sa spôsob života a tisíc detailov, ktoré s ním súvisia. V literatúre zasa rastie záujem o portréty miest, nie mesta ako takého, ale o jednotlivé mestá a ich špecifickú chuť, farbu, zápach, o ich náladu a historické nánosy.
Kniha s názvom Londýn, pulzujúci portrét mesta britského spisovateľa, básnika a literárneho historika Petra Ackroda, ktorá nedávno vyšla v českom preklade, získala pred troma rokmi Pullitzerovu cenu. Kniha obsahuje aj chronológiu, mapy a menný register.
Galaxia bezvýznamností
Rozhovorom so známym tureckým spisovateľom Orhanom Pamukom začína v týchto dňoch BBC sériu rozhovorov so spisovateľmi, ktorí sa snažia zachytiť mesto - „hlboko rozumejú mestu, v ktorom žijú a ktoré sa odráža v príbehoch, ktoré tvoria.“ Jeho nový román sa odohráva v šestnástom storočí v Istanbule a z rozhovorov by tiež mal vzniknúť akýsi atraktívny bedeker.
„Mestský život, život vo veľkých mestách v skutočnosti znamená žiť v galaxii bezvýznamných, okrajových, hlúpych, absurdných obrazov. Ale váš pohľad dá týmto drobným detailom ulíc, asfaltu či dlažby, reklám, smetí, autobusových zastávok, výkladov zvláštny, tajomný význam. Všetky tieto veci tvoria štruktúru mesta a každé mesto je v tom celkom iné. Obraz mesta vám nedá pohľadnica. Na to musíte ochutnať z jeho špecifickej zmesi a to sa pokúšam urobiť,“ hovorí autor. Orhan Pamuk patrí k najuznávanejším tureckým spisovateľom, jeho témou je komunikácia a zrážka kultúr, islam.
Slovensko: Pach mesta
Na Slovensku s témou jedinečnosti miest prišiel šéf bratislavského vydavateľstva Kalligram László Szigeti, ktorý pripravuje na jeseň knihu Pach mesta. V časopise Os vychádzal pod týmto názvom pred časom cyklus literárnych textov o slovenských mestách.
V knihe Pach mesta nepôjde o akýsi netradičný či alternatívny bedeker, ale skôr o „hľadanie koreňov“, charakteristických pre viaceré významné slovenské mestá. „Moja motivácia bola jasná, vyrovnávať deficit urbanistického myslenia,“ hovorí Szigeti. Práce takmer dvoch desiatok slovenských spisovateľov budú teda smerovať viac do minulosti. „Chcem, aby sa čitatelia dozvedeli to podstatné o skutočnej histórii našich miest, ktorá bola v minulom režime falšovaná, zamlčiavaná či účelovo prepisovaná.“ Pravda, nebudú to historiografické štúdie, ale originálne pohľady špičkových autorov.
Pavel Hrúz píše o Banskej Bystrici, Peter Macsovszky o Nových Zámkoch, Lajos Grendel si zobral na starosť Levice či Pavel Vilikovský Bratislavu. „Moja predstava však je, že by o Bratislave písali siedmi či ôsmi autori,“ dodáva László Szigeti. Podľa neho by sa spisovatelia mali sústrediť najmä na to, ako mestá vznikali a medzi sebou súťažili, ako aj na podiel jednotlivých etník pri ich rozvoji. K renomovaným menám by mali v knihe pribudnúť aj pohľady niektorých mladých slovenských autorov.
Okrem tejto knihy sa chystá v Kalligrame aj vznik novej „mestskej“ cestovateľskej edície, ktorú bude mať na starosti maďarský esejista László F. Földényi, autor známej knihy Melanchólia, ktorá vyšla nedávno v tomto vydavateľstve. A prečo opäť mestá? „V nich sa vždy koncentrovali všetky dôležité rozhodnutia, v minulosti i teraz. Vzhľad miest a spôsob života v nich sa, samozrejme, mení, no ich politický, hospodársky a spoločenský význam zostáva. Dnes sa stali ich novými katedrálami banky.“
ALEXANDER BALOGH
MARTA FRIŠOVÁ
