BRATISLAVA - Hlavné mesto Slovenska by si mohlo dať prívlastok živiteľ štátnej kasy. Väčšina príjmov sa utvorí práve v Bratislave a tomu zodpovedá aj výber daní. V prvom polroku vyzbierali daňové úrady po celom Slovensku 48,2 miliardy korún na daniach z príjmov a z toho 21,3 miliardy v Bratislave.

Takmer polovicou prispievajú k dani z príjmov teda bratislavskí zamestnanci aj firmy. Nepomer medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska trvá, aj keď sa do porovnania zahrnie počet ekonomicky aktívnych obyvateľov. Priemerný Bratislavčan odviedol za pol roka skoro 25-tisíc korún na dani z príjmov, kým v ostatných krajoch sa priemer pohybuje okolo piatich tisícok.

Podľa ekonómov súvisí nerovnomerné rozloženie daní s ostatnými sociálnymi a ekonomickými ukazovateľmi. „To, že je bratislavský región dominantný, je jasné aj z výšky priemernej mzdy, hrubého domáceho produktu na obyvateľa alebo miery nezamestnanosti,“ hovorí Robert Prega, analytik Tatra banky. „Súvisí to aj s progresívnym zdanením. Vyššie príjmy sú zdaňované vyšším percentom,“ dodal.

Podľa neho nie je vysoká koncentrácia ekonomickej aktivity do hlavného mesta neobvyklá ani inde vo svete, hoci v menšej miere. „Veľké podniky sa spravidla koncentrujú do najväčších centier,“ povedal Prega.

Štatistiku firemných daní mierne skresľuje metodika - veľa firiem sídli v Bratislave, kde ich registruje daňový úrad, ale výrobné prevádzky majú často aj mimo hlavného mesta. Podobné nepresnosti sa týkajú aj zamestnancov. Mnohí pracovníci bratislavských firiem žijú cez týždeň v Bratislave a na víkend sa vracajú domov, do svojho trvalého bydliska. Pre daňové úrady je podstatné práve trvalé bydlisko.

Podľa Pregu by pohľad na stranu výdavkov štátu bol takmer zkradlový. „Sociálne výdavky sa prerozdeľujú opačne - najslabšie regióny majú najväčšie dávky. Na druhej strane, významné investičné výdavky, napríklad v infraštruktúre, sa realizovali na západe Slovenska a v menšej miere na východe, takže profitovali aj silné regióny,“ vysvetlil analytik.

Zmiernenie daňového nepomeru môže priniesť rovná daň, ktorá odstráni progresivitu zdanenia. Podľa Pregu je však dobrou cestou aj fiškálna decentralizácia, ktorá má okrem iného zabezpečiť, aby väčšia časť daní zostala v regiónoch, kde daňová povinnosť vznikne.

Daň z príjmov
(prvý polrok 2003, v mld. Sk)