Martin v sobotu predvečer postrelil zlodeja zemiakov na svojom pozemku. Dnes to strašne ľutuje.
FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Martin, ktorý v sobotu predvečer postrelil zlodeja zemiakov na svojom pozemku v časti Detvy Chvostiny, je psychicky na dne. Tvrdí, že keby mohol vrátiť deň, keď vystrelil, čím urobil najhoršiu vec vo svojom živote, urobí to hneď. Postrelený Ján leží s priestrelom ruky v nemocnici a o prípade nehovorí.
Väčšina Detvancov je na Martinovej strane, dodávajú však, že nemusel strieľať. O človeku, čo kradol, buď naozaj nič nevedia, alebo nechcú hovoriť. „Nemal kradnúť. Nemal strieľať,“ znejú najčastejšie komentáre. Ľudia však kritizujú aj zákonodarcov, ktorí nedokážu ochrániť súkromné vlastníctvo.
„Čo mu mal dať ešte motyku, aby si nezašpinil ruky? Keby boli tvrdšie zákony, báli by sa kradnúť,“ hovoria v Detve. Martin však tvrdí: „Aj keby bol zákon, ktorý by mi to dovoľoval, nevystrelil by som. Toto bola nešťastná náhoda!“
Zlodeja zemiakov na poli, asi 200 metrov od Martinovho domu, zbadala stará pani, ktorá nosila vodu. „Vakovali sme s kamarátom dom, keď mi matka povedala, že nám niekto kradne zemiaky. Zobral som pištoľ, sadol som na motorku a smeroval som k zemiačnisku,“ spomína Martin.
Keď sa priblížil, zlodej začal utekať k blízkemu lesu. „Kričal som stoj, ale bežal ďalej. Chcel som ho len vystrašiť a vystrelil som niekoľkokrát do vzduchu. Rozmýšľam nad tým celé dni a noci, ako som mohol tak skloniť zbraň, že som ho zasiahol do ruky,“ hovorí.
Po výstreloch muž zmizol v lese, ale o chvíľu sa znova objavil. Keď ho Martin dostihol, zbadal, že krváca. „Najprv som si myslel, že sa zranil v lese. Ošetril som ho a odviezol do nemocnice. Lekári povedali, že je to priestrel, potom som sa išiel prihlásiť na políciu.“
Zlodej ešte aj pri prevoze do nemocnice tvrdil, že zemiaky nebral. Neskôr ich však policajti našli vysypané v lese. Martin si myslí, že nezamestnaný nepotreboval kradnúť. Vyzeral slušne oblečený a udržiavaný, žiadny bezdomovec, tvrdí.
Zničený strelec dnes nechápe, prečo vzal do ruky zbraň. „Mohol som mu radšej dať po hube. Teraz budem do konca života trpieť za to, čo som urobil!“
Martinova matka tvrdí, že jej syn by nikomu neublížil. „Mali sme chorého psa, všetci hovorili, aby ho zastrelil, ani to nedokázal.“
„Nikdy som nič neurobil. Prišiel som o zamestnanie, čaká ma trest a o svedomí ani nehovorím. S tým zaspávam aj vstávam, je to hrozný pocit,“ dodáva Martin. Pracoval ako ochrankár.
