Naopak, pracujúci vo verejnej správe zmluvu s doplnkovou poisťovňou podpísať môžu.
Prispievanie na doplnkový dôchodok je dobrovoľný tak v súčasnom, ako aj v navrhovanom systéme. Rozhodnutie o výške mesačného príspevku zostáva taktiež na sporiteľovi.
Nový systém však znevýhodňuje tých platcov, ktorým na dôchodkový účet prispieval mesačne aj zamestnávateľ. Podľa novej úpravy bude totiž zamestnanec z príspevku od zamestnávateľa odvádzať dane aj odvody. Peniaze, ktorými zamestnávateľ prispieva na doplnkový dôchodok zamestnanca, sa totiž budú započítavať do celkovej výšky mzdy pracujúceho. To v praxi znamená, že zamestnanec bude platiť daň a sociálne odvody aj zo sumy, o ktorú sa mu výplata nezvýši, ale ktorú firma odvedie do fondu doplnkového dôchodkového sporenia. Tieto peniaze pritom uvidí až v čase odchodu do dôchodku.
„Toto asi veľmi atraktívne pre sporiteľov nebude,“ zhodnotil zmenu zo strany ministerstva financií štátny tajomník rezortu práce Michal Horváth. Záujem zamestnancov o príspevok zamestnávateľa by podľa neho mal v budúcnosti klesnúť, to znamená, že firmy by už do dôchodkového systému neplatili také príspevky ako v súčasnosti.
„Jedno z riešení vidím v tom, že by podnik poukazoval príspevok na dôchodkové sporenie zamestnancovi vo forme prémií,“ dodáva Horváth. Zamestnanec by sa potom rozhodol sám, či chce tieto zdanené a odvodmi zaťažené peniaze investovať do doplnkového dôchodku, alebo nie.
Súčasný systém je postavený na zamestnávateľsko-zamestnaneckom princípe. Zamestnávateľ uzavrie s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou zmluvu, ktorá určí výšku jeho mesačných príspevkov na dôchodkový účet zamestnancom a potom podpíšu zmluvy s poisťovňou aj zamestnanci.
Vyplatené príspevky si môže zamestnávateľ v súčasnosti odpočítať zo svojho daňového základu, a to vo výške troch percent z miezd zamestnancov zapojených do doplnkového systému. Od nového roka však daňová reforma túto výhodu pre zamestnávateľov ruší. Príspevky zamestnancov tak budú firmy chápať ako svoje náklady.
