Kosheen. FOTO – BMG
íci Darren Decoder a Markee Substance spolu so speváčkou Sian Evans zaujímavo spojili elektroniku s pesničkárstvom a už debutovým singlom Hide U rozčerili vody na scéne tanečnej hudby. BBC Radio 1 ho dokonca vyhlásilo za singel roka 2001 v žánri drumnbass. So zaradením ich hudby to však také jednoduché nie je. Presvedčili sa o tom aj návštevníci tohtoročného festivalu Pohoda v Trenčíne, kde Kosheen vystupovali. Pri príležitosti vydania ich druhého albumu poskytli SME telefonický promorozhovor z londýnskej centrály ich vydavateľa. Kým na pozadí bolo počuť jeho kolegov, ktorých spovedali ďalší novinári v dohodnutom čase, hlas v našom telefóne patril MARKEEMU SUBSTANCEOVI.
Kritici označujú vašu hudbu ako elektronika, jungle či drumnbass. Za čo považujete štýl, ktorý hráte, vy sami?
„V základe nie sme nič z toho. Usilujeme sa o vlastný unikátny sound. Využívame prvky elektronickej tanečnej hudby, ale tá je väčšinou inštrumentálna, kým hlas Sian používame ako samostatný nástroj. Nemáme na to, čo hráme, špecifický názov.“
Teda miešate dohromady všetko, čo máte radi?
„Áno. To je výstižné.“
Ste z Bristolu, mesta, ktoré dalo súčasnej hudbe originálne skupiny ako napríklad Massive Attack či Portishead. Cítite sa súčasťou tamojšej scény?
„Bristolským rodákom je iba Darren. Sian pochádza z južného Walesu a ja z Glasgowa. V Bristole je silná scéna, kde existuje mnoho najrôznejšej hudby takmer všetkých žánrov. Je to taký taviaci kotol, kde vznikajú a zmiešavajú sa rôzne druhy hudby. Massive Attack aj Portishead máme radi, ale či sme súčasťou scény? Myslím si, že neexistuje niečo, čo by sa dalo nazvať Bristol sound alebo bristolská scéna.“
Aký druh hudby počúvate v súkromí?
„Máme radi rôznu hudbu. Na čom by sme sa asi všetci traja zhodli, je Cure a niekoľko starších britských alternatívnych kapiel. Cure sú jeden z našich vzorov. Zo súčasnej scény máme radi napríklad Coldplay a rôzne elektronické skupiny.“
Sledujete aj experimentálnu elektronickú hudbu, akú robí napríklad Aphex Twin alebo Autechre?
„Skôr príležitostne.“
Po piatich rokoch existencie ste nahrali druhý album s názvom Kokopelli, ktorý bol tento týždeň uvedený na trh. Aký je rozdiel medzi ním a debutom?
„Niekomu sa hudba z nového albumu možno bude zdať menej tanečná. Sme predovšetkým elektronická kapela, ale chceli sme tentoraz znieť viac surovšie. Chceli sme, aby to znelo podobne ako na koncertoch. Radi hrávame naživo, či už v kluboch alebo na veľkých scénach.“
A čo sa týka štýlu? Je to nejaký zásadný posun?
„Myslím, že ani nie. Akurát sme začali viac využívať elektrické gitary.“
Čo vlastne znamená slovo Kokopelli? To neznie veľmi anglicky.
„Je to výraz severoamerických Indiánov pre plodnosť, individualitu a hudbu. Zdalo sa nám to ako dobrý symbol pre názov albumu. Preto je aj na obale starý Indián. Zaujímame sa o históriu a staré kultúry. Keď sme náhodou narazili na to slovo, hneď sa nám zapáčilo.“
Pred necelým mesiacom ste v rámci koncertného turné hrali aj u nás na Slovensku. Aký ste mali pocit z publika? Cítili ste nejaký rozdiel v reakciách ľudí na vašu hudbu?
„Bolo to skvelé! Hrali sme pred dvadsaťtisíc poslucháčmi, z ktorých mnohí poznali texty skladieb. Užívali sme si koncert rovnako ako ľudia.“
To znamená, že vás na Slovensku ešte uvidíme?
„Nie sme proti. Čaká nás ale ešte veľa miest, kde sme nikdy nehrali. Takže tento rok už asi nie.“
OLIVER REHÁK
