Ako ste vnímali udalosti v roku 1968?

„Vtedy som sa nejako hlboko nad udalosťami nezamýšľal. Vedel som, čo mi môj otec hovoril: Predsa nemôžu byť okupantmi, tak ako v rádiu hovorili, tí, ktorí nás v roku 1945 oslobodili od fašistov, a takto to vnímam dodnes.“

Odsudzujete pozvanie vojsk v roku 1968 alebo nie?

„Dalo sa to riešiť inými (prostriedkami).“

Boli ste aj vy členom nejakej normalizačnej komisie?

„Nie. Naopak, ja som bol v takej komisii, ktorá dala návrh, aby som bol vylúčený zo strany, ale nakoniec ma nevylúčili, pretože sa ukázalo, že to nie je tak.“

Čo sa ukázalo?

„Ako študenti sme prišli na jednu schôdzu a tam vylučovali takého… A ja som sa zdržal hlasovania, lebo som nepoznal veci, tak aj preto. Boli to nejakí horlivci.“

Ako sa dnes pozeráte na normalizáciu?

„Bolo to jedno z období, kde bol veľmi pozitívny vývoj ekonomických, spoločenských a kultúrnych hodnôt.“

Normalizačné komisie však zasahovali do osudov mnohých ľudí, obmedzovali ich práva, slobodu.

„To je hlúposť. Strana, ak si niečo riešila, riešila si to v rámci strany. A po 1989 sa (ľudia) neodstraňovali?“

Rozprávate sa doma o politike so svojím svokrom, niekdajším aktívnym komunistickým politikom Vasilom Biľakom?

„Prečo by sme sa nerozprávali?“

Radíte sa aj o tom, aké kroky v súčasnej KSS podniknete?

„Radíte sa vy s niekým, kto má 86 rokov? Nechajme ho radšej histórii… Ale má triezve a zdravé názory aj dnes.“ (hr)