Kazašskí a kirgizskí vládcovia chceli spojiť „kráľovstvá“ svadbou: Alija Nazarbajevová si v roku 1998 brala Ajdara Akajeva. FOTO - ČTK/AP
Na prvý pohľad majú deti postsovietskych vodcov všetko, o čom sa normálnemu smrteľníkovi môže len snívať. Peniaze, prístup na najlepšie svetové univerzity, diplomatické pasy i skvelú budúcnosť. Lenže aj v lepších rodinách sa stáva, že deti nesplnia všetky očakávania rodičov.
V prípade mnohých štátov bývalého Sovietskeho zväzu je neposlušnosť detí politickým problémom. V rámci klanovej monarchie sú totiž mnohí synovia a niekedy i dcéry predurčení k tomu, aby prevzali žezlo po svojom otcovi.
Ilham
Najhorúcejším kandidátom na prezidentský trón v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov je syn osemdesiatročného azerbajdžanského prezidenta Gejdara Alijeva Ilham. I keď sa zatiaľ preslávil skôr ako milovník žien a hazardných hier, minulý týždeň sa stal premiérom. Na jeseň ho čakajú voľby a zrejme prezidentská zodpovednosť.
Ilham sa často na verejnosti objavuje po boku otca, ale skoro nikdy v jeho prítomnosti nehovorí. Tradícia velí počúvať hlavu rodu až do chvíle, keď naposledy vydýchne. A keď Ilham funkciu po oteckovi prevezme, bude sa riadiť jeho inštrukciami.
Na zozname kandidátov na prezidenta sa môže objaviť aj Alijevova dcéra Sevil. Jej manžel je námestníkom ministra zahraničia. Sevil sa zatiaľ zaoberá dobročinnosťou.
Ajdar a Alija
Žiarivým príkladom klanovej monarchie bol pokus o zjednotenie dvoch kráľovstiev pomocou sobáša. Prezidenti Kirgizska a Kazachstanu sa rozhodli, že bohatstvo a moc je lepšie kumulovať a oženili Ajdara, najstaršieho syna kirgizského vládcu Askara Akajeva, s dcérou prezidenta Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva, spanilou Alijou. Mladí sa však vymkli kontrole a rozviedli sa.
Ostatné deti kirgizského prezidenta sa rozleteli do sveta. Dcéry Bermet i Saadat sa pohybujú medzi Viedňou a Ženevou, syn Ilim študuje na Univerzite Georgea Washingtona.
Najhorúcejšou nasledovníčkou kazašského trónu je najstaršia dcéra Nazarbajeva Dariga. Už teraz kontroluje časť oznamovacích prostriedkov a neoficiálne ju považujú za druhú najvplyvnejšiu osobu v krajine. Po oteckovi.
Gulnora
Ďalší stredoázijský monarcha, prezident Uzbekistanu Islam Karimov má s následníkom problém. Najstaršia dcéra Gulnora sa znemožnila škandálom, keď si vzala amerického občana afganského pôvodu a potom sa s ním rozviedla.
O dcéru a syna sa súdili, až ich rozhodnutím amerického súdu získal otec. Lenže Gulnora sa aj s deťmi ukryla pod otcove krídla v Uzbekistane, odkiaľ čelí nielen požiadavkám manžela na obe deti, ale i na časť rodinného majetku. Chce tri milióny dolárov, dom v USA za dva milióny, dva automobily a ďalšie drobnosti.
Gulnora je síce teraz poradkyňou ministra zahraničia, ale na politiku jej mnoho času vzhľadom na pomanželské problémy nezostáva.
Nevydarený Vova
Takmer osamotene žije vo svojom turkménskom kráľovstve jeho absolútny vládca Saparmurat Nijazov. Ženu Muzu s dcérou Irinou odpratal do Moskvy, syn Murad sa pohybuje po Európe. Napriek tomu je tridsaťšesťročný biznismen prezývaný Vova predurčený prevziať po otcovi žezlo a z obľúbenej Viedne sa raz vrátiť domov.
Má to však háčik. Murad hnevá. Prepiera peniaze získané za predaj zemného plynu cez cyperské firmy, nelegálne obchoduje s alkoholom a cigaretami. Preslávil sa braním obrovských úplatkov od ropných barónov za to, že mal lobovať vo vedení svojej krajiny v ich prospech. Nakoniec sa musel pred rozhnevanými podnikateľmi skrývať v zahraničí, kde si čas krátil hazardnými hrami. Turkménska opozícia tvrdí, že v jednom španielskom nočnom bare prehral za jedinú noc 12 miliónov dolárov.
Takéto starosti nemá tadžický prezident Emomali Rachmonov. Pripravil si deväť nástupcov, aby bolo z čoho vyberať. Má však sedem dcér a len dvoch synov, čo sa v týchto zemepisných šírkach za veľký úspech nepokladá. Rachmonov sa napriek tomu tvári spokojne. Údajne im hovorí: „Zabudnite na to, že ste deti prezidenta. To nie je navždy.“ Je pravda, že sa o to, aby to navždy bolo, veľmi snažia, ale človek nikdy nevie.
Bez práce nie je žezlo
Zdá sa, že aj keď potomkovia zdedili fyzickú podobu, politický talent, túžbu po moci, stranícka disciplína a schopnosť vládnuť mnohým chýba. Zvykli si jednoducho na to, že postavenie svojho otecka využívajú na zábavu a pohodlný život, ale ani vo sne im nenapadne, že udržať si bohatstvo a vplyv predpokladá aj tvrdo pracovať.
Výnimky potvrdzujúce pravidlo
Syn gruzínskeho prezidenta Eduarda Ševardnadze Paata pracuje v UNESCO v Paríži a do Tbilisi chodí len zriedka. Dcéra Manana je generálnou riaditeľkou štúdia televíznych filmov Neostudia.
Ševardnadze vychovával obe deti mimoriadne prísne a zdá sa, že ani jedno z nich sa o prezidentský trón uchádzať nebude. V prípade Gruzínska napokon nie je veľmi o čo stáť. Podobne neambiciózne sú deti moldavského prezidenta Vladimira Voronina aj arménskeho Roberta Kočerjana.
Len málo sa toho vie o synoch bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka. Je známe, že Viktor sa veľmi podobá oteckovi a Dima zasa mamičke.
Dcéra ukrajinského prezidenta Leonida Kučmu Jelena riadi najväčšiu sieť mobilných telefónov v krajine, rodiť chodí do Rakúska a je manželkou oligarchu Viktora Pinčuka. Na zozname najbohatších ľudí v bývalom východnom bloku, ktorý zostavil poľský denník Vprosť, je s 1,3 miliardy USD na 10. mieste. (pp)
krajina prezident vládne r. budúce voľby
Azerbajdžan Gejdar Alijev, 80 rokov 10 15. októbra 2003
Arménsko Robert Kočerjan, 48 rokov 5 2008
Bielorusko Alexander Lukašenko, 48 rokov 9 2006
Gruzínsko Eduard Ševardnadze, 63 rokov 11 2005
Kazachstan Nursultan Nazarbajev, 63 rokov 13 2006
Kirgizsko Askar Akajev, 58 rokov 13 2005
Tadžikistan Emomali Rachmonov, 50 rokov 9 2006
Turkménsko Saparmurat Nijazov, 63 rokov 13 doživotná funkcia
Uzbekistan Islam Karimov, 65 rokov 13 2007
Ukrajina Leonid Kučma, 64 rokov 9 október 2004
Rusko Vladimir Putin, 51 rokov 3 2004
Moldavsko Vladimir Voronin, 62 rokov 2 2005
(pp)
