Prefíkaný vlk pozeral na kozu, ako si na skale uštipkáva z trsov trávy.
"Z teba by ale bola dobrá večera," pomyslel si a pažravo sa oblizol. Vlk sa zakrádal bližšie a túžobne hľadel na kozu. Ani zďaleka však nemal také šikovné nohy ako jeho vyhliadnutá obeť. Nemohol ani pomyslieť, že by vyliezol na strmé bralo a kozu prepadol. Musí nájsť spôsob, ako kozu presvedčiť, aby zišla dole.
"Dobré ráno, kozička," zvolal vlk čo najprívetivejšie. "Dávaj, prosím ťa, pozor. Si strašne vysoko, a to je veľmi nebezpečné. Mrzelo by ma, keby sa ti niečo stalo. Vieš čo, zíď sem dolu, tu je svieža a zelená trávička. Poslúchni radu priateľa.
Ale koza sa nedala oklamať. Pozrela na vlka a potriasla hlavou.
"Mňa veru neprekabátiš," odpovedala mu. "Ty sa čerta staráš, či tráva, čo jem, je svieža a zelená, alebo stará a zoslabnutá. Ty ma chceš zjesť!"

Poučenie: Nie každý, kto sa ti zalieča, je tvojím priateľom.

Bájka je z knihy Ezopove bájky. Autorom bájok je Ezop. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila: Jindra Hermanová.