
Ceny potravín v januári vzrástli menej, ako očakávali analytici. Ich vývoj dávajú do súvislosti najmä s fenoménom posledných mesiacov – nástupom hypermarketov. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
BRATISLAVA – Miera inflácie „poskočila“ v minulom mesiaci o 1,9 percenta. Pod nárast spotrebiteľských cien sa podpísali predovšetkým ďalšie administratívne zmeny cien, keď išli nahor ceny tepla, zákonného poistenia motorových vozidiel a telekomunikačných služieb. „To, že nárast inflácie nepresiahol dvojpercentnú úroveň, spôsobil pokles cien pohonných látok,“ tvrdí analytik Slovenskej sporiteľne Tomáš Kmeť. Za posledných dvanásť mesiacov stúpli spotrebiteľské ceny na Slovensku o 7,7 percenta, čo je najnižšia medziročná zmena od júna 1999.
Januárový výraznejší nárast inflácie zrejme nebude posledný v tomto roku – na základe rozhodnutia vlády sa od začiatku tohto mesiaca zvýšili aj ďalšie regulované ceny. „Hoci väčšina z nich stúpla až vo februári, výraznejší rozdiel medzi januárovou a februárovou mierou inflácie by nemal byť. Na rast spotrebiteľských cien má spomedzi všetkých avizovaných opatrení najväčší vplyv práve zdraženie tepla,“ zdôraznil Kmeť. Keďže ďalšie zmeny v cenách už vláda v tomto roku neavizuje, januárové a februárové hodnoty inflácie by podľa neho mali byť najvyššie v tomto roku.
Menší ako očakávaný nárast vykázali v januári ceny potravín. „Sezónna analýza naznačovala ich nárast o dve percentá, v skutočnosti to bolo len 1,5 percenta. Hoci z jedného čísla nie je možné robiť rozsiahle závery, je pravdepodobné, že už aj na ceny potravín začína mať mierny vplyv nástup hypermarketov,“ povedal denníku SME analytik ČSOB Ľudovít Ódor.
Po očistení od vplyvu zmien regulovaných cien predstavuje januárový nárast inflácie len 0,5 percenta a medziročné zvýšenie 0,4 percenta. Takúto zmenu považujú analytici za dobrú správu pre centrálnu banku a absenciu výraznejších inflačných tlakov v ekonomike vnímajú zhodne ako predzvesť ďalšieho znižovania kľúčových úrokových sadzieb. „Dopytové tlaky, ktoré by mohli tlačiť na rast inflácie, ostávajú aj naďalej nízke. Preto očakávame zníženie hlavnej úrokovej sadzby centrálnej banky na konci prvého alebo v priebehu druhého štvrťroka. Národná banka Slovenska si pravdepodobne bude chcieť počkať aj na februárové údaje o vývoji inflácie,“ tvrdí Ódor. Uvoľnenie menovej politiky NBS očakáva aj Ján Tóth, hlavný ekonóm ING Bank. „V tomto roku predpokladáme ďalšie uvoľnenie. Kľúčová dvojtýždňová reposadzba NBS by mohla klesnúť až o 60 bázických bodov zo súčasnej osempercentnej úrovne,“ dodal Tóth.
MICHAL NALEVANKO