Vojna v Iraku bola pomerne hladká a rýchla záležitosť. Nenaplnil sa síce scenár pádu režimu do troch dní, netrvalo však ani tri týždne a v Bagdade padali Saddámove sochy. Podľa zistení denníka The New York Times je to do veľkej miery aj zásluha zrady bývalého irackého ministra obrany - generála Sultána Hášima Ahmeda al-Taja.

Ministerstvo nebombardovali

Noviny píšu, že americkým tajným službám sa v spolupráci s jordánskymi agentmi podarilo nadviazať spojenie s generálom, ale aj s ďalšími vysokými dôstojníkmi Husajnovho režimu.

Vďaka tomu údajne podstatná časť irackej armády prestala byť bojaschopná. Pribúdalo sabotáží, stále viac irackých vojakov opúšťalo jednotky a masovo sa vzdávali Američanom a Britom.

Je známe, že Američania sa o niečo podobné pokúšali roky, do vnútra diktatúry sa však preniknúť nedalo. Každé zaváhanie niektorého z podriadených riešil Saddám okamžitou popravou. Ak by sa najnovšia verzia potvrdila, znamenalo by to, že režim už v poslednom období nefungoval s dovtedajšou dokonalosťou.

Verzii newyorského denníka napovedá hneď viac faktov. Prvý a základný je rýchly pád Bagdadu. Druhým je podľa denníka to, že Američania počas celej vojny ani raz nebombardovali iracké ministerstvo obrany a nechali tiež do konca generála vystupovať v televízii. Prejavy Sultána Hášima dnes niektorí predstavitelia bývalého irackého exilu hodnotia ako dobre maskovaný signál irackým jednotkám, aby s Američanmi nebojovali. Ďalším potvrdením tejto verzie by mohla byť výpoveď jednej zo Saddámových dcér, ktorá z exilu v Jordánsku povedala, že otca zradil niekto z jeho najbližšieho okolia.

Indície zhŕňa bývalý šéf pobočky CIA v Bagdade Whitley Brunner: „Veľa ľudí v Bagdade videlo nezáujem niektorých irackých dôstojníkov bojovať. Chceli sa adaptovať na rýchly pád Saddáma a fungovať v nových podmienkach.“

Prečo si Američania vybrali za „spojenca“ práve ministra obrany?

„Už od chvíle, ako sa v roku 1995 stal ministrom obrany, vyzeral tak, akoby sa s ním dal urobiť obchod. Vyzeral ako muž s vlastným vnímaním, s ktorým by sa dal dosiahnuť rozumný výsledok. Nebol baasistickým ideológom či baasistickým fanatikom,“ povedal nemenovaný saudskoarabský predstaviteľ.

Američania sa s ministrom dohodli, po vojne sa však rozhodli, že s ním ďalej nebudú počítať. Preto sa teraz len špekuluje, čo sa s ním stalo. Existuje viac verzií. Podľa jednej ho stihol ešte popraviť Saddám, ktorý odhalil jeho zradu. Podľa druhej ho rodina síce pochovala, bolo to však len divadlo pre saddámovcov. Generál vraj žije na utajenom mieste, možno v Amerike.

Na povestnom kartovom zozname 55 najhľadanejších predstaviteľov Husajnovho režimu je uvedený na 27. mieste. Nemenovaní predstavitelia Pentagonu priznávajú, že „im nie je známe žiadne aktívne úsilie na jeho vypátranie…“

Nezodpovedaná je ešte jedna otázka: Prečo Američania nedokázali po víťazstve udržať v nových pomeroch pokoj a bezpečnosť? Vraj spočiatku sa s pomocou generála a ďalších dôstojníkov na prechodné obdobie rátalo. Napokon washingtonskí vojenskí stratégovia rozhodli, že ich už na udržanie mieru nebudú potrebovať. Deník The New York Times dodáva: „Toto rozhodnutie sa teraz považuje za premárnenú príležitosť.“