Tento krok znamená pre NATO strategický prechod od jej úlohy z čias studenej vojny, keď sa aliancia zameriavala predovšetkým na ochranu svojich bezprostredných hraníc. Podľa hlavného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe generála Jamesa Jonesa aliancia podnikla krok „od defenzívneho bipolárneho sveta 20. storočia smerom k svetu, kde je potrebné rýchlo a flexibilne reagovať na „nespočetné hrozby“.
Mierový zbor s asi 4700 vojakmi z 28 krajín, vrátane 15 členských štátov NATO, ktoré v ňom majú 90 percent síl, teraz zaisťuje pod mandátom OSN bezpečnosť v metropole Kábul a jej okolí. Vo veliteľskom tíme aliancie slúžia štyria českí dôstojníci.
Chystá sa aj rozšírenie pôsobnosti ISAF do ďalších oblastí v Afganistane okrem Kábulu, kde dochádza k častým útokom talibov. Rozšírenie sa snaží pretlačiť hlavne afganská vláda, ktorá nemá dosť vlastných síl na zaistenie kontroly nad celou krajinou.
Spojené štáty sú pripravené návrh rozšírenia mandátu ISAF seriózne posúdiť, napísal včera do denníka Wall Street Journal americký vyslanec pri NATO Nicholas Burns. Burns naznačil, že uvažujú o vytvorení „tímov na rekonštrukciu provincií.“
Podľa európskych diplomatov boli USA v minulosti proti akejkoľvek ďalšej expanzii ISAF a chceli si nechať voľnú ruku v pátraní po zvyškoch Talibanu a teroristickej siete al-Káida. Medzinárodné mierové jednotky vyslali do Afganistanu na základe rezolúcie OSN v decembri 2001. Napriek tomu, že majú mandát OSN, ich členovia nenosia modré prilby. Do júna 2002 ich viedla Veľká Británia, potom odovzdala vedenie Turecku a od februára 2003 velili silám ISAF Nemecko a Holandsko. (čtk, tasr)
