Britská kapela Depeche Mode potvrdila na utorkovom koncerte v Prahe, že je ešte stále v kurze a o priazeň fanúšikov sa nemusí báť. Vo vypredanej a vydýchanej Paegas Aréne odohrali „depešáci“ pred sedemnásťtisícovým davom dvojhodinovú šou, počas ktorej naživo predstavili pesničky z posledného albumu Exciter i staré kúsky z albumov Black Celebration, Music For The Masses, Violator, Songs Of Faith And Devotion a Ultra.

Koncertná hala a jej okolie sa premiestnili v čase o pätnásť rokov späť, do doby novoromantikov v čiernych kožených bundách s vlasmi zostrihnutými do „kocky“. Podľa prevládajúcej reči sa zdalo, že posledná bašta ortodoxných fanúšikov je na Slovensku, ktoré vzalo Prahu útokom.

Napriek tomu, že samotní Depeche Mode už dávnejšie upustili od čierneho, chladného imidžu, frontman David Gahan ukázal, že kapela robí hudbu pre masy, pre ktoré je každý koncert ich miláčikov slávnosťou.

Jedno naznačené gesto na pódiu okamžite našlo odozvu v mori rúk. Z roztlieskaného davu občas vynášali na vzduch „ťažkoodencov“ uvarených v čiernej koži. Viacero fanúšikov zhodilo spolu s Davidom Gahanom oblečenie od pása hore a skupinka poľských skalných, ktorí s kapelou pricestovali z Varšavy, riešila nedýchateľný vzduch v slipoch – čiernych, pochopiteľne. Koncert začal predkapelou gothic-rockového muzikanta Fata Gadgeta, ktorému kedysi predskakovali začínajúci Depeche Mode.

Po štyridsiatich minútach nezáživnej exhibície sa však pesničkou The Dead Of Night začala šou, nad ktorou neveriacky krútili hlavou všetci tí, ktorí už nejaký koncert Depeche Mode videli. Pódium si vystačilo s niekoľkými stojanovými lampami a obrovskou obrazovkou, na ktorej padali kvapky dažďa, plávali ryby či tlieskali kreslené postavičky od Keitha Harringa v rytme najstaršej odohranej skladby Black Celebration. Členov kapely sprevádzali dve vokalistky Jordan Baileyová a Georgia Lewisová, za bicími odviedol fantastický výkon Christian Eigner, ktorý sa podieľal aj na nahrávaní albumu Exciter, a na klávesách Peter Gordeno. Keďže Andy Fletcher sa od svojho syntetizátora ani nepohol a Martin Gore vyliezol doprostred pódia len v štyroch prípadoch, keď spieval s gitarou skladby Surrender, Home či Breathe, o zábavu sa staral spevák David Gahan. Ten potvrdil výbornú hlasovú a fyzickú dispozíciu spojenú s novým životným štýlom bez heroínu. Typické pohyby, vlnenie bokmi a pridupávanie nohou vymenil za uvoľnené poskakovanie – exhibíciu s mikrofónom si však neodpustil.

Kapela nedala najavo, že jej členovia mimo pracovných vecí už spolu nekomunikujú. Z koncertných úprav skladieb, napríklad Personal Jesus alebo Clean či Enjoy The Silence, sršala čistá radosť z hrania a experimentovania so zvukom a s náladou divákov. Vďaka dobrej dramaturgii ich pozornosť neklesala ani v takmer soulovej pasáži, kde sa v speve striedali a vymieňali si party Gore s Gahanom. Halu zachvátil ošiaľ pri starých hitoch Waiting For The Night alebo Never Let Me Down Again, ktorým sa kapela rozlúčila. Podľa informácií internetového denníka i-dnes, s dlhým nosom odišli len priekupníci lístkov, ktorí postupne spúšťali sumu z tisícpäťsto korún za lístok na pôvodných osemsto a pred koncertom až na tristo korún.

DENISA VOLOŠČUKOVÁ, Praha – Bratislava