Kalváriu postavili na 723 metrov vysokom kopci za mestom z iniciatívy jezuitov v rokoch 1744–1751. Na výstavbu prispelo v tom čase prosperujúce mesto, mešťania, ale i jednoduchý ľud. Počas cisárskej návštevy v stredoslovenských banských mestách prispel na kalváriu aj František Lotrinský, ktorý tu má kaplnku s reliéfom Snímanie z kríža. Jedinečný neskorobarokový komplex pozostáva z 23 objektov – popri kaplnkách tu stojí aj dolný – tzv. slovenský a horný – nemecký kostol. Dominantné postavenie pri stavbe kalvárie mal pravdepodobne domestikovaný rakúsky maliar Anton Schmidt, na sochárskej výzdobe sa podieľali viacerí autori, napr. František Anton Rässner. Urbanizmus kalvárie považujú odborníci za unikátny. V rokoch 1978–1981 kalváriu komplexne obnovili, jej súčasný stav však ukazuje, že iba cieleným prístupom k jej ochrane a obnove je možné zachovať túto pamiatku pre ďalšie generácie.BANSKÁ ŠTIAVNICA – Štiavnická kalvária – jedna z najvýznamnejších a najmonumentálnejších pamiatok tohto druhu v strednej Európe si v týchto dňoch pripomína 250. výročie svojho posvätenia. Pripravuje sa púť na kalváriu, v priestoroch Starého zámku sprístupnili pracovníci Slovenského banského múzea výstavu venovanú duchovnému a kultúrnemu odkazu tejto vzácnej pamiatky, svetlo sveta uzrie publikácia o tejto pamiatke. Ako nám povedala vedúca galérie J. Kollára v Banskej Štiavnici Mária Čelková, cieľom týchto snáh je, aby v treťom tisícročí našla kalvária pôvodnú úctu obyvateľov mesta a štedrých darcov, prostredníctvom ktorých by bolo možné prinavrátiť jej pôvodnú barokovú podobu. V posledných desaťročiach totiž kalvária chátra a nie je možné uchrániť ju pred nájazdmi vandalov a vykrádačov. Napriek tomu, že mesto je na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, nepodarilo sa zatiaľ nájsť účinný kľúč, ako zabezpečiť túto vzácnu pamiatku signalizáciou.

Keďže ide o viacero vzácnych objektov, ktoré sú v odľahlej časti mesta, náklady na signalizáciu by boli veľmi vysoké. Odborníci odhadujú, že kompletná ochrana kalvárie vrátane potrebných reštaurátorských prác by stála až okolo 100 miliónov korún. Posledné reštaurátorské zásahy na pamiatke urobili v roku 1981, potrebné sú však nové odborné zásahy. Pamiatka spadá pod rímskokatolícky farský úrad, podľa niektorých odborníkov by však mala mať samostatného správcu. Iba týmto spôsobom a získaním financií na ochranu a rekonštrukciu bude možné vzácnu pamiatku zachrániť. Na jej devastácii sa v posledných desaťročiach podieľal pokles náboženského cítenia a nárast krádeží. V budúcnosti sa preto uvažuje aj nad tým, že by originály v kaplnkách nahradili kópie.

KVETA FAJČÍKOVÁ