
EVIDOVANÁ A „JADROVÁ“ NEZAMESTNANOSŤ
BRATISLAVA – Nezamestnanosť v auguste poklesla, keď sa jej miera znížila o 10 bázických bodov na 18,84 percenta. Počet ľudí bez práce klesol oproti júlu o 2801 na 507 870. V medziročnom porovnaní však sa však stav evidovaných nezamestnaných zvýšil o 13 417 ľudí. Vyplýva to z predbežných údajov Národného úradu práce.
Miera nezamestnanosti tak po mesiacoch rastu zmenila trend a začína znova mierne klesať. „Musíme si však uvedomiť, že hovoríme o evidovanej nezamestnanosti, ktorá nie je očistená ani o sezónne vplyvy a ani o vplyv verejnoprospešných prác,“ upozorňuje hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.
Sezónnosť podľa neho krivku vývoja nezamestnanosti výrazne skresľuje. „… môže klesať alebo rásť v závislosti od sezóny. Napríklad v zime, keď je útlm stavebných prác, je logické, že rastie. A pritom je jasné, že na jar sa títo ľudia opäť vrátia do práce,“ vytvetlil Tóth.
Slovenským špecifikom je podľa Tótha skresľovanie vývoja nezamestnanosti verejnoprospešnými prácami.
Označil ich za „práce, ktoré zrazu spadli z neba“. Podčiarkuje pritom fakt, že tieto pracovné miesta nevytvorila ekonomika, ale štátni úradníci. „Je to veľmi drahá tvorba miest a je iba dočasná,“ podčiarkol Tóth. Pripúšťa však, že vytváraním verejnoprospešných pracovných miest môže štát motivovať časť dlhodobo nezamestnaných, ktorí získajú pracovné návyky. „Ťažko mi je kvantifikovať, aký bude koeficient úspešnosti motivácie,“ podotkol Tóth. Verejnoprospešné práce sú hradené zo štátnej pokladnice.
Miera nezamestnanosti očistená od sezónnych vplyvov a vplyvu verejnoprospešných prác na rozdiel od evidovanej miery počas posledného polroka stagnovala alebo mierne klesala. Posledný údaj z júla tohto roka hovorí o 19-percentnej miere „jadrovej“ nezamestnanosti (pozri graf).
Analytici sa zhodujú, že Slovensko nemôže v najbližších mesiacoch čakať radikálnejšie zníženie nezamestnanosti. Veľká časť domácich podnikov totiž trpí prezamestnanosťou a aj v prípade vstupu silného zahraničného investora budú jeho kroky smerovať k zefektívneniu prevádzky.
Výraznejším stimulom by mohlo byť stavanie fabrík „na zelenej lúke“ a priemyselných parkov.
TOMÁŠ VELECKÝ