Viac ako dvesto rokov v neutralite. Dve ničivé svetové vojny, počas ktorých si Švédsko zakrývalo oči pred tým, čo sa deje naokolo. Toľko času ubehlo, toľko udalostí sa odohralo, kým sa Švédsko rozhodlo, že sa začne aspoň zaoberať severskou „posvätnou kravou“ menom neutralita.
Nebude ľahké rozlúčiť sa s ňou. Neutralita priniesla Švédsku z dlhodobého pohľadu viac výhier ako prehier.
Časy sa však menia. Ministerka zahraničných vecí Anna Lindhová minulý týždeň v parlamente povedala, že nastal čas na prepracovanie oficiálnej línie vojenskej nezúčastnenosti, ktorej cieľom bolo udržať neutrálnu pozíciu Švédska, ak by sa v tomto regióne začala vojna. „Podľa nášho názoru by táto formulácia mala byť prepracovaná,“ povedala Lindhová, predstaviteľka vládnych sociálnych demokratov. Dodala, že cieľom nie je vzdať sa politiky vojenskej nezúčastnenosti - tá však prakticky znamená to isté, čo neutralita. Pre voličov citlivá téma si vyžaduje veľmi opatrnú hru so slovami.
Miestni analytici upozorňujú, že švédski politici radi zdôrazňujú veľký rozdiel medzi neutralitou a vojenskou nezúčastnenosťou. Žonglovanie s týmito pojmami tam má veľký význam. Praktické rozdiely sú však len minimálne. „Švédsko sa vzdá pozícií, ktoré vlastne nikdy nezastávalo, a osvojí si pozície, ktoré vždy malo,“ predpovedá vývoj Mikael Malmborg zo štátneho think-tanku slovami ako vystrihnutými z románu Hlava XXII.
Na rozdiel od škandinávskych susedov Nórska a Dánska, ktoré sa skryli pod dáždnik NATO, Švédsko až doteraz balansuje. Majstrovsky to zvládalo aj počas studenej vojny. Keď v roku 1995 vstúpilo do Európskej únie spolu s ďalšími dvoma neutrálnymi štátmi, Rakúskom a Fínskom, situácia sa začala meniť.
Plán EÚ (z 15 členov je 11 členov aj v NATO) vybudovať európsku jednotku rýchleho nasadenia núti aj neutrálne štáty prehodnotiť svoje postoje. Škandinávci sa už podieľali na mierových misiách na Balkáne. Na Balkáne to znamená, že ich vojaci spadajú pod velenie NATO.
„Sú v najhoršom postavení - na frontovej línii, ale bez toho, že by sa mohli podieľať na plánovaní,“ povedal nemenovaný diplomat o súčasnej pozícii švédskych mierotvorcov na Balkáne. Na to, že švédska účasť v mierových misiách je v rozpore s oficiálnou štátnou doktrínou, upozornil vlani v novembri už aj najvyšší veliteľ ozbrojených síl Johan Hederstedt.
Prieskumy verejnej mienky jednoznačne ukazujú, že väčšina Švédov si neželá vstup krajiny do aliancie. Ak však politici spochybňujú neutralitu, je to aj z pragmatických dôvodov. Členstvo v aliancii by malo byť lacnejšie ako neutralita - to pripomínala liberálna ľudová strana už v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Sociálni demokrati si zároveň uvedomujú, že Švédsko sa môže ocitnúť po ďalšej vlne rozširovania aliancie vo vzduchoprázdne. To je nepríjemná pozícia aj pre významného výrobcu vojenskej techniky, ktorý má dobre vyzbrojenú armádu.
(mch, reuters)
