Za posledných dvesto rokov sa často vynárali pseudobiologické teórie o „rasovej“ nerovnosti v snahe posilniť ideológie rasovej diskriminácie a xenofóbie. Podľa Článku I Univerzálnej deklarácie o ľudskom genotype a ľudských právach je „genotyp človeka v zásade zhodný u všetkých členov ľudskej rodiny, rovnako ako uznanie ich základnej dôstojnosti a rôznorodosti“.
V ére globalizácie vzrástla spoločenská nerovnosť a neistota, rovnako ako búrlivé prejavy etnických, národnostných, „rasových“ a náboženských vášní. Veľmi často vychádzajú zo systémovej diskriminácie. Môžu byť otvorené alebo skryté, ale už nie sú spojené s vedomými narážkami na rasistické motívy. Prejavy spoločenského, mestského a vzdelávacieho apartheidu zahrňujú aj systém „neviditeľného rasizmu“ a diskriminácie.
Aby sme pochopili úpornosť rasistických predsudkov, musíme nanovo preskúmať tieto temné miesta za pomoci psychológie a psychoanalýzy. Génová revolúcia priniesla veľké nádeje i znepokojivé otázky. Zdá sa, že v pokušení zdokonaliť svoj druh nebadáme návrat eugeniky, konkrétne komerčnej formy eugeniky, ktorá by mohla vytvoriť „paralelné ľudstvo“ a zároveň aj možnosť „postľudstva“.
Po prvé - je rizikom určiť typické génové sekvencie obyvateľov istej oblasti?
Po druhé - mohli by nové techniky ľudskej reprodukcie viesť k selekcii embryí - a tým k diskriminácii?
Po tretie - mohol by výskum genetického dedičstva zvýšiť pokušenie poprieť slobodu a zredukovať individuálne a skupinové správanie na číru biológiu?
Vlády musia prejaviť svoj občiansky postoj tým, že prijmú politiku predchádzajúcu najvážnejšiemu nebezpečenstvu. Vodcovia občianskej spoločnosti musia tiež zmobilizovať svoje úsilie zaistiť, aby všetci plne uznávali práva každého človeka a aby sa spoločnosť nestala v podstate antiobčianskou.
PIERRE SANÉ, JÉRÔME BINDÉ, UNESCO
(krátené)
