Západní delegáti si na dve hodiny vypli mobilné telefóny a Kofi Annan si na rovnaký čas prestal čítať noviny. Ďalší nekonečný prejav Fidela Castra na pódiu vystriedali vedci, ktorí prítomným načrtli vlastnú víziu sveta v 21. storočí.
„Každá debata o budúcnosti ľudstva dnes musí počítať s genetickým výskumom a jeho tvorivým potenciálom,“ vyhlásil Jerome Binde z UNESCO. „Dnešné politické rozhodnutia ohľadne klonovania nemajú len etický rozmer. Ide v nich doslova o život.“ Genetický výskum má podľa neho šancu odstrániť následky mnohých dedičných chorôb. Súčasne však v sebe nesie riziko manipulácie s DNA, ktorá by mohla mať nepredvídateľné dôsledky.
„Termín ‘designer kids‘ by v budúcnosti nemusel označovať deti, ktoré obliekajú módni návrhári,“ dodal Binde. „Mohlo by ísť o deti s konkrétnymi telesnými a duševnými atribútmi, aké si ich rodičia vopred objednali v genetickom laboratóriu.“
Prečo sa takouto víziou zaoberá medzinárodná konferencia o rasizme, vysvetlil genetik Axel Kahn. „Genetická manipulácia by mohla vytvoriť novú triedu nadľudí. Tí by svojou fyzickou a mentálnou dokonalosťou pre zvyšok sveta predstavovali hrozbu. Išlo by o prežitie najsilnejších jedincov,“ povedal Kahn.
„Toto všetko tu už raz bolo,“ varovala juhoafrická spisovateľka Nadine Gordimerová. Funkciu nadľudí podľa nej v dejinách raz plnila germánska rasa za pomoci nacistickej ideológie. Ešte predtým na piedestáli pobudli Anglosasi, ktorých naň povýšil sociálny darvinizmus.
Diskusný panel na tému klonovania sa nevyhol mediálnej kritike. Vedci sa podľa kritikov genetike nevenovali ako vlastne najpresvedčivejšiemu argumentu proti biologickému rasizmu. Viac priestoru naopak dostala rasistická paranoja - ktorá tak v Durbane narazila na nové dno.
PRE SME - ROMAN LIPTÁK,
Durban
