Zoran Živkovič FOTO - AP/TASR
Srbsko sa konečne dočkalo - proreformná vláda sa začala prebúdzať z chorobného ustrnutia pomiloševičovskej éry. Premiér Zoran Živkovič ponúkol Američanom vojenskú pomoc v Iraku a vyhodil takmer tretinu generálov armády zdedenej od Miloševiča. Srbsko sa tak pustilo do práce na zmene imidžu. Zo zlého dieťaťa Európy má byť rovnocenný súrodenec. „Chcem, aby sa armáda, doteraz obviňovaná z vojnových zločinov, stala strážcom mieru vo svete,“ zdôvodnil svoje kroky Živkovič.
„Prepustenie generálov je najväčším očisťovacím aktom od pádu Miloševiča. Bolo nutné prerušiť kontinuitu s miloševičovským režimom,“ povedal vojenský expert a bývalý dôstojník Milorad Timotič agentúre Reuters.
Srbská armáda si so sebou vlečie z minulého desaťročia bremeno služobníkov Miloševičovho režimu. Srbi teraz ponúkajú dôkaz, že ich armáda si už dôveru zaslúži. Do predčasného dôchodku má odísť šestnásť generálov a tri stovky dôstojníkov. Medzi dôchodcami sa má ocitnúť šéf vojenskej kontrarozviedky Momo Stojanovič obviňovaný z vojnových zločinov, spáchaných na jar 1999 pri kosovskom meste Djakovica, aj veliteľ srbskej armády počas kosovskej krízy generál Lazarevič.
Podľa týždenníka Nedeljni Telegraf sa na dlažbe ocitli dôstojníci zastupujúci doteraz najvplyvnejšiu „ruskú líniu“, hlavnú brzdu spolupráce so západnými vojenskými štruktúrami.
Z armády má byť prepustených asi 28-tisíc ľudí. Minister obrany Boris Tadič pred verejnosťou hovorí o úsporných opatreniach. Prepúšťanie je vraj nutné pre obrovskú záťaž, ktorú armáda spôsobuje štátnemu rozpočtu: platy vojakov tvoria až 40 percent z rozpočtu armády.
Keď v marci zastrelili srbského premiéra Zorana Djindjiča, proreformné politické krídlo získalo v nešťastí jednu výhodu. Solídnu podporu spoločnosti na rýchle presadenie zmien. Okrem malicherných vládnych sporov sa toho totiž doteraz veľa nespravilo, čo prívrženci Miloševiča a mafiánske skupiny využili na svoje posilnenie. Teraz ich bude určite zaujímať spolupráca s niektorým z nahnevaných prepustených generálov.
Novú éru siganlizuje aj záujem Srbska o svetovú politiku. Štyri roky po bombardovaní krajiny sa Belehrad snaží s NATO skamarátiť a ponúkli, že do Iraku pošlú asi tisíc vojakov. Americký minister zahraničia Colin Powell reagoval zatiaľ opatrne. „USA stále pracujú na definovaní svojich potrieb a skúmajú kapacity Belehradu poskytnúť vojakov.“
Srbskí mierotvorcovia však dostali ponuku ísť do Afriky. Vyslanec OSN v Libérii Jacques Klein vyzval Srbsko a Čiernu Horu, aby vyslala svoje jednotky do mierovej misie v Libérii.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
