Keď sa rozprávajú dvaja chlapi, dokážu hodiny rozoberať futbalový zápas alebo technické podrobnosti nejakého prístroja. ILUSTRAČNÉ FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Na rozdiely medzi mužmi a ženami sme sa opýtali odborníkov-psychológov.
Na rovnaké otázky odpovedali nezávisle od seba PhDr. EVA JAŠŠOVÁ a Mgr. BORIS SOPKO.
Potvrdzuje sa vám v praxi, že muži vidia tie isté veci inak ako ženy?
Jaššová: „Sú isté rozdiely v rozložení inteligencie – dievčatá sú lepšie v slovnom vyjadrovaní, majú lepšiu pamäť, chlapci sú zasa lepší v priestorovej predstavivosti, geometrii. Presviedčam sa o tom aj na skúškach – mám vo zvyku dať bonus študentovi, ktorý písomný test založený na zapamätanom učive zvládne najlepšie. Bežne sa v tejto skupine vyskytujú dievčatá, chlapci sotva. Tí sú tvorivejší a majú viac odvahy improvizovať. Dievčatá mávajú v škole lepší prospech, sú disciplinovanejšie, vnímavejšie na medziľudské vzťahy. Len čo sa však tieto vcelku lepšie žiačky dostanú do života, môžu náskok stratiť. Pracovná prax praje viac dynamickým a priebojným.“
Sopko: „Ja by som to povedal takto: niektorí muži vnímajú určité veci inak ako niektoré ženy a niektorí muži a ženy vnímajú niektoré veci inak ako iní muži a iné ženy.“
Pracujete častejšie so ženami alebo s mužmi?
Jaššová: „Ženy sa chcú častejšie poradiť, hlavne vo veciach medziľudských vzťahov, priateľstiev, rodinných vzťahov, lásky. Viac sa zdôverujú, chcú si o probléme pohovoriť už pre komunikovanie samo. Nemajú pocit zlyhania, ak žiadajú radu. Muži bývajú vecnejší – jasne vyložia problém a očakávajú jeho logické riešenie. Neradi sa radia inštitucionálne, nechcú stratiť mužské atribúty. Zrejme majú radi dojem, že všetko zvládajú aj bez odborníkov, že sú tu predsa na to, aby všetko vyriešili.“
Sopko: „Častejšie pracujem so ženami.“
Pristupujete ku klientkam a klientom rovnako?
Jaššová: „Určite nie. Každý je iný, každý problém je iný. Ako žena mám s klietkami asi bezprostrednejší vzťah, viac ich chápem, kým empatia k mužom sa zakladá viac na sprostredkovaných znalostiach, skúsenostiach. Myslím si, že muži viac kladú dôraz na poskytnutie riešenia, konkrétneho východiska.“
Sopko: „Pristupujem k nim s rovnakým zámerom, ale úplne rovnako neviem pristupovať k žiadnym dvom ľuďom. Rovnaký zámer spočíva v mojej otvorenosti, vnímavosti a snahe sprevádzať.“
Čo všetko môže byť podľa vás príčinou nezhody či zhody mužského a ženského myslenia?
Jaššová: „Neznalosť, neskúsenosť pozerať sa na svet očami toho druhého, neochota chodiť akoby v jeho topánkach. Výhodou môže byť, ak máte dobrý vzťah s rodinnými príslušníkmi opačného pohlavia alebo súrodenca odlišného pohlavia. Ľudia bez tejto skúsenosti môžu mať akúsi väčšiu bázeň z partnera. Ženám sa muži môžu zdať neraz lakonickí, ženy mužom zasa priveľmi senzitívne, kvetnaté. Aj z týchto rozdielov a napätí vzniká túžba ulahodiť človeku iného myslenia a cítenia.“
Sopko: „Hardvér, ktorý sme získali od prírody, softvér, ktorý do nás inštaluje programátor a sám programátor.“
Aký je rozdiel medzi mužom a ženou v úlohe rodiča?
Jaššová: „Matka svojou biologickou vybavenosťou rozvíja citovú, sociálnu inteligenciu dieťaťa. Ak je však príliš zaneprázdnená, môže to zanechať na dieťati nenávratné stopy. Chlapci na rozdiel od dievčat nemajú v génoch toľko senzitivity, citovým prejavom sa skôr iba učia od matiek. Ak si matka nenájde k synovi správny prístup, môže sa stať, že syn v dospelosti nebude vedieť prejaviť cit svojej partnerke. Manželky synov, ktorých matky boli priveľmi zamestnané, nemusia byť potom citovo uspokojené. Otcovia rozvíjajú skôr iné stránky detskej osobnosti – technickú zručnosť, schopnosť odolávať záťaži, zbavujú dieťa nefunkčne citového prežívania udalostí, dodávajú mu sebadôveru, pocit životnej istoty, predstavujú mantinely jeho správania.“
Sopko: „Rozdiel je v rozdielnych očakávaniach spoločnosti a najbližšej rodiny na rolu muža a rolu ženy. Od žien sa samozrejme očakáva, že sa budú venovať a realizovať prevažne v domácnosti, a od mužov, že budú živiteľmi rodiny. Je to však umelo a nezriedka aj násilne udržiavaný stav, ktorý vyhovuje terajšiemu usporiadaniu spoločnosti.“
K akým problémom môže dôjsť, keď sú tradičné úlohy v rodine vymenené – napríklad, keď žena viac pracuje a muž sa viac stará o domácnosť?
Jaššová: „Rôzne konštelácie sa môžu vhodne dopĺňať. Dôležité je, aby človek nespohodlnel. Tradičným atavizmom je, že žena stráži krb a muž je lovcom. Nezamestnaná žena nemusí týmto stavom trpieť, veď ak má muža, ktorý ju dokáže uživiť, neuberá jej to na ženskosti, ba môže jej to aj lichotiť ako prejav dobrého výberu partnera. Nezamestnaný muž sa stáva na trhu partnerov menej atraktívnym. Môže sa stať, že pocit straty mužskej prestíže si kompenzuje agresivitou, žiarlivosťou, alkoholom a podobne. V takomto prípade by žena mala hľadať v spolužití spôsob na znovunadobudnutie jeho sebavedomia.“
Sopko: „Rodina bude dennodenne konfrontovaná s rodovo-stereotypnými reakciami a hodnotením okolia. Sú to situácie, s ktorými sa stretáva každý, kto sa nejakým spôsobom vymyká z hlavného prúdu spoločnosti, teda ten, kto je nejakým spôsobom ‘iný‘ či ‘iná‘. Reakcie môžu byť veľmi pestré – od údivu, odmietania, výsmechu až po obdiv a fandenie.“
Aké sú podľa vás „typické“ ženy a akí sú „typickí“ muži?
Jaššová: „Typická žena je senzitívna, intuitívna, súcitná, starostlivá, má vzťah k domácnosti, lepšie vypracovanú jemnú motoriku, háčkuje, vyšíva a zdobí torty. Je konzervatívnejšia, viac podlieha citom, vzhľadom na to môže mať nižšiu úroveň sebaovládania, čím však poškodzuje zväčša seba, nie okolie. Jej agresivita sa pohybuje skôr v rovine verbálnej, slovnej, môže sa zdatne prejaviť v klebetení, ohováraní. Zo štatistického hľadiska sú ženy ‘normálnejšie‘, viac zomknuté okolo priemeru. Typický muž je fyzicky silnejší, uprednostňuje hrubšiu motoriku. Je odvážny, preferuje súťaživosť, dobre sa orientuje v prostredí. Je vizuálne, teda zrakovo vnímavejší – kedysi musel rýchlo zbadať a skoliť jeleňa. Medzi mužmi je viac géniov, boháčov, miliardárov, šéfov, ale i vojvodcov, morbídnych neľútostných teroristov, zločincov a vrahov. V populácii je ich rozloženie extrémnejšie, akoby s nimi príroda viac experimentovala.“
Sopko: „Nepoznám ‘typické‘ ženy ani ‘typických‘ mužov. Sú to fiktívne konštrukcie spoločnosti, ktoré možno slúžia zjednodušeniu, ale zároveň nás vzďaľujú od reality a často spoluvytváraju konflikty pri formovaní našich identít.“
EVA ANDREJČÁKOVÁ
