Samček hermelína modrookého. FOTO – ARCHÍV

Z Anglicka sa hermelíny dostali do Nemecka, tam ich chovatelia ďalej zošľachtili až do dnešnej podoby. Hermelíny sú albíny s bielou srsťou a červenými alebo modrými očami. Podľa štandardu plemien majú vážiť 0,9 až 1,25 kilogramu. Ich hlava je krátka a guľatá, čelo úzke a široké, krk zdanlivo chýba. Oči sú okrúhle, líca plné. Ušnice nemajú presahovať 5,5 centimetra. Vďaka krátkemu zaoblenému telu pôsobia aj dospelé králiky ako mláďatá. Takmer ako živé plyšové hračky.

Vráťme sa však do histórie. Chovatelia sa s výslednou podobou hermelínov neuspokojili a pokračovali v experimentoch. Krížením s veľkými plemenami získali maličké králiky s farebnými odtieňmi srsti. Vznikli tak králiky vo farbe ich divých príbuzných (aguti), čierne, hnedé s rozličnými znakmi (harlekýny, himalájske) a iné. Bolo to pred druhou svetovou vojnou, chovateľstvo sa vtedy dostalo do útlmu. Rozvoj tohto hobby opäť ožil až v päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď nemeckí šľachtitelia prenášali pri králikoch takzvané dwarfové gény, ktoré zodpovedajú za trpaslíčí vzrast. Dnes je škála farieb i kresieb srsti široká, mnohé si ešte vyžadujú zdokonalenie, aby boli uznané ako plemenný znak.

Nároky na priestor a kŕmenie

Keďže ide o malé zvieratká, ich nároky na ustajnenie a výživu možno prirovnať k potrebám morského prasiatka alebo potkana chovaného v domácnosti.

Musia to však byť pravé maličké králiky. Neseriózny obchodník môže totiž záujemcovi ponúknuť kríženca maličkého a stredného plemena, či mláďa bez známeho pôvodu. Z takéhoto chumáčika obyčajne vyrastie králik klasickej veľkosti. Podobnému riziku sa vyhneme, ak si zvieratko obstaráme od majiteľa, ktorý je organizovaný v chovateľskom zväze. Pri výbere sa zameriame najmä na zdravotný stav zvieraťa. Zdravý králik je čulý, má hladkú, lesklú srsť, čisté a jasné oči, nosové otvory bez výtoku. Ušnice sú čisté, okolie konečníka nemá byť zalepené riedkymi výkalmi.

Králikom najviac vyhovuje klietka z pletiva s rozmermi aspoň 0,8 x 0,5 x 0,5 metra. Ak budeme chovať dva králiky, dĺžka má byť minimálne meter. Klietku umiestnime na pokojnom, dobre vetrateľnom mieste bez prievanu. Dno vystelieme novinovým papierom (dobre vsakuje vlhkosť) a hoblinami. Vhodná je tiež podstielka pre mačky. Na miesto odpočinku dáme králikovi slamu alebo seno. Podstielací materiál treba pravidelne vymieňať a udržiavať v čistote. Zvieratku umožníme každý deň voľný pohyb po byte, prípadne v záhrade, samozrejme, pod dohľadom.

Králiky kŕmime kompletnými kŕmnymi zmesami. Pridávame im čerstvú zeleninu – mrkvu, kaleráb, šalát, ale aj jablko, púpavu a suchý tmavý chlieb. Na ohryz im ponúkneme vetvičky ovocných stromov alebo vŕby. Vodu na napájanie majú mať stále k dispozícii.

Spoločenské zvieratko

Králiky žijú v prírode v spoločnosti iných zvierat. Aj maličký králik si vyžaduje spoločnosť. Ak nechceme odchovávať mláďatá, mali by sme vybrať napríklad dve samičky (samčeky sa neznášajú). Spoločníkom králika môže byť tiež morča, ale aj pes a mačka. Treba však počítať s tým, že sa môže prebudiť ich lovecký pud.

MÁRIA INŠTITORISOVÁ