Samoozdraviteľná funkcia pôdy zahrňuje nielen schopnosť deštrukcie a likvidácie živočíchov a ľudí, ale aj rastlinných zvyškov. V záhradke môžeme pripraviť z pohrabkov lístia, zvyškov zeleniny a otavy nielen nenahraditeľný kompost, ale tieto látky ako takzvané zelené hnojenie priamo zarýľovať do pôdy. Choré a škodcami napadnuté zvyšky vyberieme a spálime. Predchádzame tak infekcii pôdy. Zdravotne pôsobí v pôde aj užitočná zoofauna, ktorá ničí škodcov rastlín. Produkuje biologicky aktívne látky likvidujúce choroboplodné zárodky. Suchšie a čerstvo vlhké pôdy sú aktívnejšie než vlhké a zamokrené. Najväčší ozdravný charakter majú humózne pôdy s neutrálnou a slabo kyslou reakciou, ako aj suchšie málo humózne piesky. Najmenšiu relatívnu hodnotu sanačnej funkcie priraďujeme kyslým mokrým pôdam. Pôda v záhradke je zvyčajne vlhkejšia a obsahuje viac organických látok, preto môže byť častejšie zdrojom chorôb. Zvlášť nebezpečný je tetanus spôsobený baktériou Clostridium tetani. Jeho zárodky sa dostávajú do pôdy s exkrementami hospodárskych zvierat, najmä koní, v latentnom stave vydržia v pôde aj niekoľko desaťročí. Dlho v pôde prežíva aj pôvodca horúčky Q, leptospirózy, antraxu a iných chorôb. Pri poranení rúk preto neodporúčame manipulovať s pôdou. Keď sme ranu infikovali, treba použiť zdravotnícke opatrenia (dezinfekcia rany, protitetanová injekcia).
Samočistiaca schopnosť pôdy zahŕňa okrem biologickej likvidácie uhynutej bioty a ničenia patogénov aj dezaktiváciu a odbúranie rizikových chemických látok. Handry, nafta, papier a iné organické látky sa v pôde rýchlo rozkladajú. Minerálne oleje zabraňujú cirkulácii vzduchu a živín v pôde. Po vyliati benzínu je pôda pre rastliny toxická 4 až 7 rokov, dechtu 10 rokov a minerálnych olejov 30 až 40 rokov. Najviac dezaktivizujú škodliviny humózne ílovité a karbonátové pôdy. Najcitlivejšie k intoxikácii sú kyslé piesky.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
