. Stredisko má pri vchode malú tabuľku, kancelárie sú stratené v útrobách reprezentačnej budovy.
V priestoroch strediska je prázdno. Na jednej z kancelárií visí nápis Sugarfree. Kancelária riaditeľa je už niekoľko týždňov zamknutá. „Nemôžeme vás pustiť fotografovať, riaditeľ tu nie je a zamkol,“ hovorí sekretárka. Zamknuté sú aj všetky dokumenty o činnosti strediska, ktoré chcela preštudovať správna rada. Bez riaditeľa jej členovia nemajú právo prikázať pracovníkom, aby otvorili.
Štyria členovia rady, ktorí sa včera zúčastnili na zasadnutí, sa rezignovane rozchádzajú. „Necháme to na september, ostatní členovia sú vysokoškolskí pedagógovia, majú prázdniny,“ hovorí predsedníčka Mária Sabolová. Čo najskôr po zvolení nového riaditeľa chce požiadať predsedu NKÚ Jozefa Stahla, aby do strediska poslal kontrolu.
Na dlhej prázdnej sivej chodbe visí len nástenka s brožúrou – Výročná správa strediska za rok 2002. Dozvedáme sa, že stredisko vlani vydalo knižku Jozefa Madliaka a Márie Srebalovej Základné práva a slobody v Ústave Slovenskej republiky, ale aj publikáciu Dofajčievam posledné fajky… k storočnici Vladimíra Clementisa, ktorý s nami polstoročie byť nemohol.
Stredisko ďalej zorganizovalo konferencie o činnosti ombudsmana, vedomostnú súťaž o ľudských právach pre žiakov základných škôl a tréningy policajtov, ako aj ďalšie konferencie. Najaktívnejší bol Klub ľudských práv, ktorý združuje poškodených nebankovými subjektami. Za štátne peniaze sa na viacerých miestach Slovenska stretli skupinky poškodených.
V roku 2002 Srebala vyhlásil, že vláda by mala odškodniť klientov Horizontu, B.M.G. a AGW. Vyhlásenia vlády o tom, že odškodňovať nebude, označil za protiústavné.
Podľa výpisu z obchodného registra je Ondrej Srebala jediným konateľom spoločnosti Royal Service, s. r. o., a spoločníkom firmy TIP Service, s. r. o, ktoré podnikajú v oblasti organizovania školení a seminárov, reklamnej, propagačnej a vydavateľskej činnosti.
(mar)
