Žilinský tréner MILAN LEŠICKÝ je pri mužstve len krátko, ale za ten čas s ním už stihol získať na domácej scéne majstrovský titul i slovenský Superpohár. V stredu podvečer v budapeštianskej odvete proti Maccabi Tel Aviv priviedol svoj tím do tretieho predkola Ligy majstrov.
Kedy ste boli presvedčený o postupe?
„Prežili sme počiatočný tlak, keď mal súper ešte dostatok síl. Poznáme mentalitu izraelského futbalu. Buď sú jeho hráči hore, alebo úplne na dne. Každou minútou sa dostávali nižšie a nižšie a v závere už boli neškodní. Súper podľahol vlastnému tempu. Keď bola minúta do konca, veril som, že dva potrebné góly na postup nedá.“
Namiesto skúseného Fabuša ste poslali na hrot neznámeho Červenca. Prečo?
„Červenec je hráč, ktorého Maccabi nepoznal. Narobil im dosť zmätkov. Dokonca aj jeho tréner sa prišiel spýtať nášho manažéra, kto to je. Je to perspektívny futbalista. Nezvládol však tempo, pretože je rozdiel hrať tretiu ligu a naskočiť do takéhoto zápasu. Je však odolný, rád chodí do osobných súbojov. Úlohu, s ktorou som ho poslal na ihrisko, splnil. Odišiel pre zranenie, ale aj tak by som ho cez polčas vystriedal.“
Čo bolo v budapeštianskej odvete podľa vašich predstáv a čo nie?
„Pozitívne bolo, že sme veľmi dobre obsadili stred ihriska. Dostávali sme súpera do úzkych, donútili sme ho k nepresnostiam. Mínusom bolo tempo. Malo byť vyššie. Stále nezodpovedá európskej a svetovej úrovni. Hráči musia zvládať šprinty počas celého zápasu. Mali sme fázy, keď niektorí padali do mdlôb.“
Jedným z najlepších hráčov bol Dušan Sninský. Nielen preto, že strelil dôležitý gól.
„Sninský je mobilizujúci človek. Nehrával majstrovské zápasy od začiatku sezóny, ale v každom tréningu dokazoval, že do základnej zostavy patrí. Bol ticho a makal. Na tréningoch mi každých päť minút dával svojím prístupom najavo, že je tam. Na rozdiel od niektorých iných hráčov. Vedel sa pobiť o miesto, preto sa dostal naspäť. Aj dnes bolo vidieť, že chce hrať a vyhrať. Na ihrisku robil poriadok s niektorými spoluhráčmi, ktorí sa potom cítili urazene. V tomto prípade dávam Sninskému za pravdu.“
Môžu sa hráči tešiť na avizované prémie za postup?
„V kabíne som vyhlásil, že odkedy hráme zadarmo, odvtedy hráme stále dobre. Všetci sa usmiali a asi to pomohlo. Som presvedčený, že existuje absolútna dôvera medzi vedením a hráčmi. Hráči nemusia mať strach, že by hrali zadarmo. Hrali by však lepšie, keby každý z nich dostal za budapeštiansky zápas prémiu desať miliónov alebo po milióne? Ani o chlp. Ešte horšie. Na stodesať percent však dostanú to, čo dostať majú.“
S postupom je vždy spokojnosť. Inak, žiadne sklamanie?
„Nahnevaný som na striedajúceho Putíka. Čakám od neho niečo úplne iné. Na urazených sa môžu hrať niekde inde, nie v našom mužstve. Tu musí každý pracovať. Buď sa zlepší, alebo pôjde preč. Čím bude disciplína v mužstve vyššia, tým máme bližšie k úspechu. Kto ju nebude dodržiavať, ten nám prípadný úspech kazí.“
A po organizačnej stránke?
„Izraelský súper mal u nás kompletný servis. Vrátane ochranky i poľovníkov na žilinskej streche štadióna. My sme išli v utorok na tréning v Budapešti úplne bez sprievodu. Vykašľali sa na nás. Všetka starostlivosť sa venovala len Maccabi. Nakoniec nám to zahralo aj do karát, pretože oni pútali pozornosť a my sme tichučko taktizovali. Ja napríklad s izraelskými novinármi, ktorí stále niečo chceli. Povedal som im, že sme absolútnym outsiderom. Že sme si sem prišli len tak zahrať. Že sme tu viac-menej na výlete.“
Myslíte už na najbližšieho súpera, ktorým bude v stredu londýnska Chelsea?
„Teraz sa skôr sústreďujem na Inter v našej lige a rozmýšľam, ako sa z tohto náročného programu dostať. V poslednom čase sme hrali dosť zápasov systémom streda - nedeľa a všetky boli ťažké. V domácej súťaži sme pod veľkým tlakom. Chceme nasilu vyhrať a stále sa nám to nedarí. Fyzicky tento náročný program zvládneme. To nie je problém. Len aby sme vydržali aj psychicky.“
