Kristanna Loken a Arnold Schwarzenegger. FOTO - MOVIEWEB
Dnes prichádza do slovenských kín po dvanástich rokoch tretí diel Terminátora, v novej réžii, s novým vražedným strojom
RECENZIA / FILM
Terminátor 3: Vzbura strojov (Terminator 3: Rise of the machines) * USA 2003 * 109 min * Réžia: Jonathan Mostow * Hrajú: Arnold Schwarzenegger, Kristanna Loken, Nick Stahl
Nie je veľa vecí, ktoré by spôsobovali neodolateľnú chuť na ďalšiu dávku. Môžu nimi byť chémia, dievčatá, hazard. A nepochybne Terminátor. Samozrejme, treba prijať pravidlá jeho ságy a ich neustále zmeny, nezamýšľať sa príliš nad časovými slučkami, čo platí pre všetky filmy o cestovaní v čase, a nemať averziu voči najslávnejšiemu kulturistovi všetkých čias.
Hlavné riziko tretej časti spočívalo v možnom poškodení legendy. Netreba sa však báť - aj keď ju Vzbura strojov výrazne nezveľadí, o nejakom prznení sa určite nedá hovoriť.
Druhý diel z roku 1991 nízkorozpočtovú jednotku z osemdesiateho štvrtého doslova prevalcoval - a to latka určite nebola nízko. Niektoré scény zopakoval len pre lepšiu technickú a efektovú kvalitu (i systémom ako cez indigo), pridal trochu humoru, ale najmä to, čo v druhých dieloch zvyčajne takmer neexistuje - zásadný nový nápad. Volal sa T 1000.
Kto si myslel, že po famóznom vraždiacom stroji, ktorý sa v prípade potreby skvapalňoval (Pavol Dobšinský by napísal - rozlial na kolomaž), príde nový Terminátor napríklad v plynnom skupenstve a bude sa môcť schovať v každom spreji, môže byť trojkou mierne sklamaný. Nepriateľ v ženskej podobe T-X alias Terminatrix (to slovo sa čomusi podobá) nie je príliš veľkým prekvapením, a ani kombinácia plazmového dela s cirkulárkou veľký šok nespôsobí.
Aj tretí film má však povinnú dávku príbehu, ktorý dokonca niekam smeruje, technicky je dokonalý a dokáže občas i prekvapiť. Nových nápadov je síce pomenej, ale oproti iným pokračovaniam, ktoré sa tento rok akosi nakopili, sa v kine aspoň nenudíte. Oplatilo sa všetko staviť na natáčanie v reáli - s čo najmenším počtom zmenšených modelov a počítačom vytvorených predmetov. Pokiaľ ide o naháňačku autami - okolo tejto sa robilo menšie haló, ako okolo tej v Matrixe, ja by som však hlasoval skôr za terminátorovskú.
Trojka nemá pochmúrnosť predchodkýň, hoci vojna je na spadnutie a len v prvom kole ide o tri miliardy životov. Povinných cvikov a opakovaní, ako obliekanie terminátorov, prvé stretnutie s ochraňovaným či likvidovaným objektom, učenie sa ľudským spôsobom, je v nej priveľa. Zachraňuje ich humor, aj keď občas tiež opakovaný. Celý film je potom vlastne dosť veselý. Aj preto, že chýba Linda Hamilton, ktorá svoju úlohu nešťastnej matky hrdinu brala naozaj vážne.
Ostatní herci predsa len nemajú jej kvality. Nick Stahl ako budúci vodca ľudskej armády John Connor sa celkom snaží - priestoru dostal najviac zo všetkých. Jeho postave to na človeka, ktorý má zachrániť ľudstvo, príliš nezapaľuje, zatiaľ je Connor vlastne dosť zbytočný. Aspoň nejde o umelohmotného mesiáša, ale o normálneho človeka. Horšie dopadla jeho budúca manželka, pri ktorej sa netají, že má nahradiť mamičku, ktorú filmári nechceli vytiahnuť z dôchodku.
Jamesovi Cameronovi sa v oboch jeho filmoch podarilo mnoho potrebných informácií zhustiť do krátkych dialógov, aj preto sú oba také výnimočné. V trojke pokusy o dramatické reči len zdržujú a keď skončia, príliš rýchlemu deju pod novým režisérom Mostowom miestami hrozí, že stratí rytmus - hoci určite aj preto, že udalostí je pred vojnou naozaj veľa.
Najlepšie na záver. Arnie je dokonalý, obzvlášť vo svojom veku, opäť vážne cvičil, čo je na ňom vidieť, a svoj herecký štýl dotiahol do dokonalosti - je to rodený komik. Ak sa ľudstvu raz podarí zostrojiť kyborga, určite dostane jeho podobu.
BORIS ZEMKO
Napriek odľahčenosti tretieho filmu je základná otázka jasná - ide o hollywoodsku bezduchú konštrukciu, alebo si ľudstvo bude naozaj svojím elektronickým doktorom Frankensteinom. Správna odpoveď je tá druhá.
T-1 - T-2 - T-3
Je to vždy rovnaká hra. Stroje, ktoré v budúcnosti preberú moc, vycestujú do minulosti, aby zlikvidovali Johna Connora, vodcu ľudstva v boji proti robotom. V osemdesiatom štvrtom mal Terminátor zabiť Johnovu mamu (T-1).
V deväťdesiatom prvom si nový stroj počíhal na samotného dvanásťročného Johna. Tentoraz ho Terminátor ochraňoval (T-2).
A dnes Johna Connora a jeho budúcu manželku chráni proti Terminátorke, ktorá chce zdecimovať hneď celé Connorovo okolie (T-3). (puk)
Čo je nové? Sexi Terminatrix
Sexi akčné dievčiny majú teraz v Hollywoode konjunktúru. Ešte aj supermacho Arnold Schwarzenegger sa v Terminátorovi 3 musí nechať zmlátiť krásnou ženou. Predstaviteľka Terminátorky Kristanna Loken si je tejto symboliky plne vedomá.
Hollywood sa jednoducho nevie nabažiť bojových sexbômb. Lara Croft a Charlieho anjelici to teraz ukazujú svojim mužským súperom. Dvadsaťtriročná Kristanna Loken doteraz účinkovala v béčkových filmoch a ako modelka. Tu však vystupuje po boku hollywoodskych hviezd ako Famke Janssen a svalnatých nádher, ako je wrestlingová amazonka Chyna.
Táto Newyorčanka škandinávskeho pôvodu sa tvári ako dokonalá zmes sladkej Lolity, lascívnej femme fatale a titánovo tvrdého dievčaťa z počítačovej hry. Jej blond kučery konkurujú detsky okrúhlym črtám tváre, postava je mäkká a dievčenská a hlas hlboký, trošku drsný - ľahko si v ňom vieme predstaviť rozkazovačný tón. Pohľad má v sebe iróniu Sharon Stone.
Kristanna Loken doteraz „brala každý džob, ktorý bol“. „Má to svoju symboliku,“ hovorí pre agentúru Reuters. „Môj prvý veľký film, a som v ňom silnejšia ako najsilnejší chlapíci Hollywoodu. Čo to len má znamenať?“ Zatiaľ to znamená hlavne to, že bojové ženy sú žiadané. Keď sa v osemdesiatom štvrtom Linda Hamilton, hlavná ženská postava prvých dvoch Terminátorov, menila z diskotékovej myšky na záchrankyňu sveta, bola kultovou postavou celej jednej generácie. Kristanna Loken je primladá, aby patrila medzi jej obdivovateľky, ale aj tak jej vzdáva hold: „V neposlednej miere je to zásluha ženského hnutia, že takáto rola vôbec existuje. Osobnosti ako Sigourney Weaver sú pre mňa veľkými priekopníčkami.“
Sama je už amazonkou celkom inej generácie. Rada jazdí na koni, praktizuje jogu, medituje a „dá sa nahovoriť na každú činnosť na čerstvom vzduchu“. Nosí tetovanie, ktoré symbolizuje filozofickú skepsu. „Mám splín z času. Nemám rada čas, verím, že čas je obmedzenie, ktoré ukladá spoločnosti, ktorá chce rozložiť život na čisté kategórie a poradie. Hviezdy a mesiac na mojej koži reprezentujú oslobodenie od tohto všetkého.“ Pripúšťa, že naozaj má aj tvrdú stránku. „Jasné. Všetci máme okamihy, keď by sme na diaľnici najradšej vytiahli z kabelky búchačku.“
Stará boxerská poučka vraj hovorí, že v ringu nejde len o rozdávanie, ale aj o prijímanie úderov, a v prijímaní je Kristanna Loken lepšia než mnohé jej filmové konkurentky. Kachličly, prívesy, hasiace prístroje sa márne snažia pošramotiť jej fasádu. Nakoniec si ju Arnold Schwarzenegger s rozmachom hodí hlavou rovno do záchodovej misy. Koľká radosť pre mizogýnov! „Ale on sa na mňa nedíva ako na ženu, ale ako na stroj,“ tvrdí Kristanna Loken. „A ja sa mu, okrem toho, pomstím.“
O svojom slávnom partnerovi hovorí, že je „nesmierne zbehlý v akčnom žánri a vždy je za dobrý vtip. Ale je aj svojím spôsobom nedotknuteľný, no jednoducho superhviezda.“ Najbližší jej bol pri rozhovoroch v maskérni - prívese. Spoločná téma: život na vidieku, kde obaja vyrástli.
ANDREA PUKOVÁ
