Ako sme už informovali, spolu s časopisom Nota bene sa v bezdomoveckej distribučnej sieti objavila po prvý raz kniha, Ako kameň Roberta Swindellsa. Pozor. Nielen smutný príbeh o ľuďoch, voči ktorým bol život pes. Je to triler, krvák. A smutný príbeh. Odohráva sa v Londýne, jednom z miest s už slušne zmapovanou scénou homeless, kde už niekoľko rokov vychádza Big Issue, jeden z prvých a najznámejších časopisov sveta, predávaných bezdomovcami.
Hlavná postava, Link, je chalan, čo si vzal spací vak a šiel do Londýna, keď ho otčim vyhodil z domu. Spísal svoj príbeh a stal sa spisovateľom? Všetky bezdomovecké príbehy, ktoré sme čítali v Nota bene, boli doteraz ich vlastné. U nás sa ešte o bezdomovcoch nepíšu knihy.
Robert Swindells, ročník 1948, je vo Veľkej Británii etablovaným spisovateľom pre mládež, Link je jeho výtvor, nie celkom hmatateľný, ale tak ako ostatné postavy, dosť na to, aby ste s ním mohli chvíľku žiť. Knižka je krátka a číta sa rýchlo. Detaily sú presvedčivé. Vidíme ulicu z opačnej perspektívy, z perspektívy jej obyvateľov. Je to zvláštne, hoci logické: so špinavým bezdomovcom – literárnou postavou je ľahšie sa stotožniť, než so skutočnou postavou. „SOM BEZDOMOVEC, NIE SOM ALKOHOLIK, PROSÍM, POMÔŽTE!,“ radí Linkovi napísať na kartón skúsený Ginger. „Posadili sme sa v metre s nohami v spacákoch, kartičky s prosbou sme položili na zablatené dlaždice, ale bolo to nanič. Rovnako dobre sme mohli napísať: SOM ZLÝ, UBLIŽUJEM DEŤOM a IDEM PO VAŠICH PRACHOCH.“
V tom príbehu vraždí šialený maniak londýnskych bezdomovcov. Vyzerá príjemne, láka ich na teplú sprchu a trochu jedla, väčšinou mu dôverujú. Teší sa, že ich zbavuje hrozného života bez východiska a spoločnosť balastu. MARTA FRIŠOVÁ
