Budeme zarábať všetci rovnako, odhlasovali si veľkou väčšinou Európskeho parlamentu začiatkom júna.

FOTO - ARCHÍV TASR

BRATISLAVA, BRUSEL – Poslanci európskeho parlamentu si v júni odhlasovali, že mesačne by mali zarábať všetci jednotne – bez ohľadu na to, z ktorej krajiny sú. Slovenskí europoslanci by tak od roku 2006 zarábali v prepočte asi 364-tisíc korún. Doteraz dostávali europoslanci rovnakú mzdu ako ich kolegovia v národných parlamentoch.

Nový štatút ešte musí schváliť Rada Európskej únie, teda najvyšší predstavitelia členských krajín. Ak prejde, príjmy europoslancov z kandidátskych krajín sa budú drasticky líšiť od miezd v ich domovských krajinách.

Slovenský europoslanec by s príjmom 364-tisíc korún mesačne zarábal štyrikrát viac ako slovenský premiér (mzda 80-tisíc korún) a skoro desaťnásobne viac ako poslanec Národnej rady (mzda 37 100 korún). Podľa spomínanej štúdie by napríklad maďarský europoslanec dostával 25-násobok priemernej mzdy v jeho krajine.

Návrh štatútu dáva novým členským krajinám možnosť odkladu do roku 2014. Dovtedy môžu platiť europoslancov z vlastného rozpočtu. Podľa TASR však takéto rozhodnutie neočakávajú ani predstavitelia Európskeho parlamentu – každá krajina bude radšej, keď jej europoslancov zaplatí únia.

Nemecký poslanec Európskeho parlamentu Elmar Brok (CDU) nový štatút obhajuje. Nie je možné, aby bola rovnaká práca odmeňovaná rôzne, hovorí. „Europarlament navyše zasadá dvakrát toľko ako nemecký Bundestag a poslanci zastupujú asi sedem volebných obvodov v Nemecku,“ povedal pre Stuttgarter Zeitung.

Poslankyňa za Zelených Hiltrud Breyerová, ktorá ako jediná z nemeckej frakcie hlasovala proti, si naopak myslí, že v Európe nie je rovnaký životný štandard a preto rovnaký plat nie je na mieste.

Viacero členských krajín s novým štatútom nesúhlasí. Proti je najmä Nemecko, najväčší platca do bruselskej pokladnice. Podľa nemeckých vládnych kruhov návrh v takejto podobe cez Radu Európskej únie neprejde.

K základným platom dostávajú europoslanci ďalšie príplatky, ako je náhrada cestovného, príspevky na ubytovanie a sekretariát i sociálne výhody. Rada únie požaduje zásadnú reformu a väčšiu priehľadnosť v tejto oblasti.

Členské štáty kritizujú, že cestovné náklady nezodpovedajú skutočným výdavkom na cestovanie, sú to len vysoké paušály. Štatút neobsahuje ani zákaz lukratívnej práce lobistu, ktorú dnes môže každý europoslanec vykonávať.

Ak Rada EÚ návrh odobrí, nový štatút začne platiť okolo roku 2006, keď by mala do platnosti vstúpiť nová ústava únie.

Nový štatút vzniká viac ako dvadsať rokov

Európsky parlament, jediný priamo volený orgán Európskej únie, sa o schválenie spoločného štatútu pre svojich poslancov pokúša od prvých priamych volieb v roku 1979.

Denník Stuttgarter Zeitung pripomína, že v každom návrhu pýta viac peňazí. V prvom z roku 1998 je reč o priemernej mesačnej mzde europoslancov 5677 eur. Neskôr navrhla skupina niekoľkých známych osobností plat 7420 eur, čo bol priemer zárobkov platov národných poslancov zo štyroch najlepšie zarábajúcich krajín. Posledný návrh znie: 8671 eur mesačne, teda polovica zárobku sudcu Európskeho súdneho dvora. Európsky parlament ho schválil 3. júna: 323 poslancov bolo za, 167 proti a 36 sa zdržalo. (mim)

Platy poslancov Európskeho parlamentu

k septembru 2002 (bez príplatkov):

Rakúsko 7 500 eur

Belgicko 5 544 eur

Dánsko 5 570 eur

Fínsko 4 541 eur

Francúzsko 5 169 eur

Nemecko 6 878 eur

Grécko 4 800 eur

Írsko 5 984 eur

Taliansko 11 779 eur

Luxembursko 4 637 eur

Holandsko 6 467 eur

Portugalsko 3 448 eur

Španielsko 2 540 eur

Švédsko 4 800 eur

Británia 7 216 eur

(zdroj: tasr)

Slovenskí poslanci: Brusel je drahý

Slovenským poslancom a pozorovateľom v Európskom parlamente sme položili otázku, čo si myslia o návrhu na jednotnú výšku platu europoslancov a či 8671 eur mesačne, o ktorých sa hovorí, nie je veľa. Slovensko bude prvý raz voliť do Európskeho parlamentu v júni 2004, má nárok na 14 poslancov.

LÁSZLÓ NAGY, SMK: „Nebolo by dobré, keby náš parlament rozhodol o oveľa nižšej sume, aby boli naši europoslanci horšie vybavení ako ostatní. Nemali by sme vychádzať z našich platov. Ak chce europoslanec dobre robiť svoju prácu, musí byť v Bruseli celý mesiac. Je to pomerne drahá záležitosť – jedna noc v hoteli stojí 150 eur, aj strava je drahá. Mali by sme si zvyknúť, že odborná kvalifikovaná práca je v Európe dobre platená.“

SERGEJ KOZLÍK, HZDS: „Je, samozrejme, nezmysel žiadať, aby Národná rada odsúhlasila europoslancom desaťnásobok platu. Pokladám to za vylúčené. Myslím, že náš parlament určí primeranú čiastku, ale koľko to bude, o tom ešte bude dlhá debata. Návrhom si členské krajiny riešia svoj dlhodobý problém. Neočakávam, že by ho Rada únie schválila.“

TOMÁŠ GALBAVÝ, SDKÚ: „Ak by europoslancov mali platiť národné parlamenty, tak je to, samozrejme, príliš vysoká suma. Je to nepomer medzi príjmami v našej krajine a v Európskej únii. Ak sa však o rovnakej mzde pre všetkých europoslancov rozhodne, nezostane nám nič iné, ako ju akceptovať.“

OĽGA KELTOŠOVÁ, ĽÚ: „Predpokladám, že europoslanci zvážili nutné výdavky spojené s ich prácou. Ale musím povedať, že som momentálne rada, že rozhodli o nás bez nás. V Bruseli sa nedá mechanicky prepočítavať euro kurzom koruny, všetko je tam veľmi drahé.“

JOZEF BANÁŠ, ANO: „So slovenským poslaneckým platom by náš poslanec v Európskom parlamente nemohol riadne pracovať. Ak poslanec zodpovedne pracuje, teda má kontakty a lobuje pre svoju frakciu a svoju krajinu, je tých 8 600 eur primeraných. Ale ak je v Bruseli ‘na srandu‘, nikam nechodí, nevie jazyky, len sedí občas na zhromaždení, tak je to priveľa. Poslanec musí fungovať na istej úrovni. Brusel je drahé mesto. Ak sa ubytujete na okraji mesta v podkroví, kam nemôžete nikoho pozvať, samozrejme, ušetríte, ale neurobíte nič.“

(mar)