BRATISLAVA - Podmienky poskytovania sociálnej pomoci sa zmenili len v januári a v sociálnej oblasti sa už chystajú ďalšie zásadné zmeny. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhuje zmeniť výšku rôznych sociálnych dávok a príspevkov, ako aj podmienky nároku na ne. Navrhuje tiež zaviesť rad nových príspevkov, ktoré by ľudí mali motivovať, aby si hľadali prácu. „Pracovať sa oplatí,“ vyhlasuje minister Ľudovít Kaník. Platiť by mali od 1. januára 2004.

Napríklad systém prídavkov na deti by sa od januára mal zmeniť takmer od základu. Ministerstvo navrhuje, aby mala každá rodina nárok paušálne na 500 korún mesačne na jedno dieťa. Okrem toho zaplatia rodičia o 400 korún nižšie dane. Nezamestnaní rodičia tak budú mať v praxi nižšie prídavky ako zamestnaní.

Oproti dnešnému systému, keď si pracujúci rodič odpočíta dieťa z vymeriavacieho základu, a nie zo samotnej dane, si priemerne zarábajúca rodina s jedným dieťaťom polepší mesačne o 138 korún.

Takáto zmena politiky podpory rodín je dôležitá aj pre dlhodobo priaznivý vývoj zamestnanosti. „Rodiny, kde nikto nepracuje, majú tendenciu reprodukovať nezamestnanosť aj v ďalších generáciách,“ hovorí štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý s odvolaním sa na domáce a zahraničné skúsenosti.

Motivovať nezamestnaných, aby si hľadali prácu, má aj ďalší Kaníkov návrh - zvýšiť rozdiely medzi štátnymi dávkami a minimálnou mzdou. Nezamestnaným by sa tak od budúceho roka viac oplatilo pracovať. Štát im totiž ponechá štvrtinu dávok počas prvých šiestich mesiacov aj popri poberaní platu v novom zamestnaní.

Štát chce podporovať všetkých, ktorí sa chcú dostať z nepriaznivej sociálnej situácie. „Každý, kto bude zapojený do obecných prác či do samovzdelávania, bude dostávať viac, ako keby sedel doma,“ ohlasuje minister.

Ale výška rôznych sociálnych dávok a príspevkov nie je všetko, čo by sa od 1. januára malo zmeniť. Ak všetko pôjde podľa plánu, okresné úrady budú k 31. decembru zrušené a ich sociálne odbory, ako aj okresné úrady práce budú zlúčené do územných úradov sociálnych vecí a služieb zamestnanosti. Na nezamestnaných a sociálne odkázaných tak čaká, že si budú musieť zvykať na nové úrady.

Čo sa mení ešte pred januárom

Za príjem na účely určenia súm životného minima od 1. septembra nebudú považované:

• príspevok pri narodení dieťaťa,
• príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov - opakovane narodili dvojčatá,
• príspevok na pohreb,
• príspevky pestúnskej starostlivosti,
• rodičovský príspevok.

Pre tých, čo ich poberajú, to znamená, že ich sociálna dávka o výšku príspevku už nebude znížená, a tak si aspoň čiastočne prilepšia.

Ako je to dnes a ako to má byť

Životné minimum

Životné minimum zákon naďalej ustanovuje ako „spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze“.

Zákon aj naďalej ustanovuje, že sumy budú vždy k 1. júlu kalendárneho roka upravené.

Hmotná núdza

Ako je to dnes

To, či sa občan nachádza v stave hmotnej núdze, alebo nie, sa posudzuje na základe jeho príjmu. Príjem pod hranicou životného minima = stav hmotnej núdze.

Ak občan nežije sám, posudzujú sa aj príjmy osôb, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti (tzv. spoločne posudzované osoby):

• manžela alebo manželky,
• zaopatreného neplnoletého dieťaťa,
• nezaopatreného dieťaťa.

Občan môže byť v hmotnej núdzi buď z objektívnych, alebo subjektívnych dôvodov.

Kedy je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov?

• Keď si nemôže vlastným pričinením zabezpečiť alebo zvýšiť príjem najmä vzhľadom na svoj vek alebo nepriaznivý zdravotný stav. Za vlastné pričinenie sa považuje najmä vlastná práca.
• Nezaopatrené dieťa je automaticky posudzované ako občan v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov.

Kedy je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov?

• Keď si nehľadá zamestnanie za pomoci okresného úradu práce alebo iného sprostredkovateľa.
• Keď je vyradený z evidencie nezamestnaných, lebo nespolupracoval pri hľadaní zamestnania s okresným úradom práce.
• Keď je v evidencii nezamestnaných po tom, čo ostatný pracovný pomer ukončil sám bez vážnych dôvodov, bez udania dôvodu alebo s ním bol skončený, lebo porušoval pracovnú disciplínu, dosahoval neuspokojivé pracovné výsledky alebo z iného relevantného dôvodu, alebo prestal podnikať.
• Keď je v evidencii nezamestnaných viac ako 24 mesiacov (netýka sa čiastočne invalidného občana).
• Keď je v evidencii nezamestnaných, no nemá nárok na podporu v nezamestnanosti, a to preto, že v ostatných 3 rokoch pred tým, než požiadal o sprostredkovanie zamestnania, nepreukázal, že aspoň tri po sebe idúce mesiace platil príspevok na poistenie v nezamestnanosti (netýka sa tých, u ktorých sa podmienka platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti považuje za splnenú podľa osobitného predpisu).
• Keď je v evidencii nezamestnaných a odmieta sa zúčastniť menších obecných služieb.
• Keď si neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému alebo plnoletému nezaopatrenému dieťaťu, voči manželovi alebo manželovi, s ktorým sa rozviedol.
• Keď neuplatní všetky pohľadávky a zákonné nároky, najmä na výživné (okrem výživného na dieťa, ktorého otcovstvo nie je určené), príspevok na výživu rozvedeného manžela, na dávky nemocenského poistenia, na dôchodky, dávky výsluhového zabezpečenia a na štátne sociálne dávky.
• Keď ako samostatne zárobkovo činná osoba či s ňou spolupracujúci neplatí poistné na nemocenské poistenie.
• Keď ako rodič alebo ako občan, ktorý prevzal dieťa do náhradnej starostlivosti, zanedbáva starostlivosť o deti v takej miere, že príslušný orgán uložil výchovné alebo predbežné opatrenie, alebo keď mu súd rodičovské práva obmedzil, pozbavil ho ich, zveril dieťa do výchovy iného občana, alebo nariadil ústavnú výchovu.

Dávka sociálnej pomoci

Občanovi v hmotnej núdzi štát poskytuje dávku sociálnej pomoci.

Spoločne posudzované osoby na dávkach môžu dostať najviac 10 500 korún.

Ako to má byť

Okruh spoločne posudzovaných osôb sa navrhuje rozšíriť o zaopatrené deti do 25 rokov, ktoré žijú s rodičmi v domácnosti a

• sú v evidencii nezamestnaných, a nemajú nárok na podporu v nezamestnanosti,
• nemajú vlastný príjem alebo majú príjem na úrovni minimálnej mzdy.

Ministerstvo tento návrh odôvodňuje tým, že podľa zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné živiť sa samy.

Ďalej sa navrhuje, aby za príjem na účely posudzovania hmotnej núdze sa nepovažovalo:

• 25 % príjmu zo závislej činnosti osôb,
• 25 % starobného dôchodku priznaného dôchodcovi, ktorý poistné na dôchodkové zabezpečenie platil najmenej 25 rokov,
• prídavok na dieťa,
• nevyhnutná okamžitá pomoc poskytnutá obcou,
• príjem z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy do výšky 2-násobku životného minima v bežnom roku,
• sociálne štipendium znížené o prídavok na dieťa,
• peňažné príspevky na kompenzáciu, okrem peňažného príspevku za opatrovanie.

Návrh zákona nerozlišuje objektívne a subjektívne dôvody hmotnej núdze, teda to, či sa občan v nej „ocitol“ z vlastnej viny, alebo nie, a občanom v nej preto priznáva sociálnu dávku v rovnakej výške.

Motivačné príspevky

Ako dnes, ani po novom by občania v hmotnej núdzi nemali byť odkázaní len na sociálnu dávku. Ministerstvo navrhuje zaviesť rôzne „motivačné“ príspevky.

Príspevok na zdravotnú starostlivosť

50 korún mesačne

Príspevok má patriť občanovi v hmotnej núdzi a spolu s ním posudzovaným osobám na výdavky za zdravotnú starostlivosť, ktorá im bola poskytnutá.

Aktivačný príspevok

800 korún mesačne

Príspevok môže poberať každý občan v hmotnej núdzi (aj zamestnaný), ak

• si zvyšuje kvalifikáciu štúdiom popri zamestnaní,
• kombinovaným štúdiom a štúdiom jednotlivých vyučovacích predmetov
• alebo externým štúdiom.

Príspevok mu patrí po dobu najviac 24 mesiacov.

Ak už však získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul, na príspevok nemá nárok.

Ak sa zúčastňuje na rekvalifikácii v rámci projektov schválených územným úradom sociálnych vecí a služieb zamestnanosti - príspevok mu patrí po celý čas jej trvania, alebo

• sa zúčastňuje menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác (práce na základe dohody s územným úradom alebo obcou).

Na aktivačný príspevok má mať nárok aj dlhodobo nezamestnaný, ktorý sa zamestná a jeho príjem zo závislej činnosti je najmenej na úrovni minimálnej mzdy, najviac však na úrovni 3-násobku minimálnej mzdy - po najviac 6 mesiacov.

Ochranný príspevok

800 korún mesačne

Príspevok má patriť občanovi v hmotnej núdzi alebo spolu s ním posudzovaným osobám pre to, že

• dosiahli vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
• sú invalidní,
• sa osobne, celodenne a riadne starajú o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím,
• sa osobne, celodenne a riadne starajú o občana s ťažkým zdravotným postihnutím,
• ich zdravotný stav je nepriaznivý (choroba, porucha zdravia uznaná ošetrujúcim lekárom, trvajúca nepretržite viac ako 30 dní),
• sa zúčastňujú na resocializačných programoch, nemôžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť hmotnú núdzu.

Ak už však poberajú aktivačný príspevok, na ochranný príspevok nemajú mať nárok.

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi

Dávku podľa návrhu zákona možno poskytnúť občanovi v hmotnej núdzi a spolu s ním posudzovaným osobám, ktorým sa vypláca dávka a príspevky najmä na úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie, základné vybavenie domácnosti, zakúpenie školských potrieb pre nezaopatrené dieťa a na mimoriadne liečebné náklady.

Dávku im možno poskytnúť do výšky preukázaných skutočných nákladov, najviac však do výšky 3-násobku životného minima.

Príspevok na bývanie

Ako je to dnes

Príspevok na bývanie je sociálna dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených s užívaním bytu alebo rodinného domu. Požiadať oň môžu aj tí, čo nie sú v hmotnej núdzi, respektíve nepoberajú sociálnu dávku.

Nárok na príspevok si môže uplatniť:

• nájomca bytu,
• vlastník bytu,
• vlastník rodinného domu.

Podmienky nároku na príspevok:

• Užívanie bytu alebo rodinného domu, na ktorý sa príspevok žiada, a trvalý pobyt žiadateľa v byte alebo rodinnom dome.
• Vlastník bytu musí mať zaplatené nájomné alebo preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv za predchádzajúci kalendárny polrok.
• Vlastník bytu alebo rodinného domu musí mať zaplatenú daň z nehnuteľností, ak od nej nie je oslobodený, za predchádzajúci kalendárny rok.

Výška príspevku sa vypočíta:

PB = MVB - (R*Y)

MVB - minimálne výdavky na bývanie

R - koeficient zaťaženosti príjmu spoločne posudzovaných osôb výdavkami spojenými s bývaním,
Y - príjem spoločne posudzovaných osôb,

Príspevok sa poskytuje, ak jeho vypočítaná výška je najmenej 50 korún mesačne.

Príjem spoločne posudzovaných osôb sa vynásobí 0,29 (koeficient zaťaženosti ich príjmu výdavkami na bývanie). Nárok na príspevok majú len tí, u ktorých je výsledné číslo nižšie ako minimálne výdavky na bývanie na mesiac.

Ako to má byť

Príspevok má byť určený len občanovi v hmotnej núdzi a spolu s ním posudzovaným osobám, a to na úhradu nákladov spojených s bývaním počas riešenia hmotnej núdze.

Podmienkou má byť, že občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z osôb s ním spoločne posudzovaných

• je vlastníkom alebo nájomcom bytu, alebo rodinného domu a plní si povinnosti spojené s úhradou poplatkov za bývanie, o čom predloží doklad za predchádzajúcich 6 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov, alebo, ak má nedoplatky, preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach.
• Výška príspevku sa už nemá vypočítavať, ale má byť zákonom stanovená.

Prídavok na dieťa

Sociálna dávka, ktorou štát oprávnenej osobe prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.

Ako je to dnes

Prídavok na dieťa je poskytovaný na každé dieťa bez ohľadu na príjem rodiny a vek dieťaťa. Výška prídavku je 270 korún mesačne.

Rodiny, ktorých príjem nie je vyšší ako 2,2-násobok súčtu životného minima ich členov, majú nárok na tzv. príspevok k prídavku na dieťa.

Okrem toho si rodič môže na dieťa odpočítať mesačne v priemere 195 korún zo základu dane.

Zásadnou podmienkou na poskytnutie prídavku, ako aj príspevku k prídavku je, aby si každé nezaopatrené dieťa plnilo školskú dochádzku, čo znamená nemať 15 a viac neospravedlnených hodín mesačne. V opačnom prípade ich okresný úrad alebo Sociálna poisťovňa poukáže inej oprávnenej osobe alebo obci, kde má dieťa trvalý pobyt, ktorá rozhodne o ich využití v prospech dieťaťa.

Výška príspevku k prídavku na dieťa

príjem spoločne posudzovaných osôb neprevyšujúci 1,37-násobok súčtu súm na ne pripadajúcich

príjem spoločne posudzovaných osôb prevyšujúci 1,37-násobok a neprevyšujúci 2,2-násobok súčtu súm na ne pripadajúcich

Ako to má byť

Príspevok k prídavku na dieťa návrh zákona už nepozná, namiesto neho však zavádza dvojzložkový prídavok na dieťa.

Prídavok na dieťa má byť poskytovaný na všetky nezaopatrené deti v rovnakej výške 500 korún mesačne bez ohľadu na vek dieťaťa a príjem rodiny.

Ďalších 400 korún má predstavovať tzv. daňový bonus. Na ten však má mať nárok len pracujúci rodič. Ak by u rodiča s nízkym príjmom vznikla záporná daňová povinnosť, čiže bonus by bol vyšší ako daň, suma mu bude vyplatená v hotovosti.

Prídavok aj naďalej má byť podmienený pravidelnou školskou dochádzkou dieťaťa, na ktoré sa prídavok poskytuje, a riadnou starostlivosťou rodiča o toto dieťa.

Porovnanie terajšieho a navrhovaného systému

podpory rodinám s deťmi

ako sa zmenia jednotlivé príspevky

Príspevok pri narodení dieťaťa

Sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.

Nárok na príspevok si môže uplatniť:

• matka, ktorá dieťa porodila,
• otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela alebo bolo po nej vyhlásené pátranie, alebo ak dieťa mladšie ako jeden rok bolo právoplatným rozhodnutím súdu zverené do jeho výchovy,
• osoba, ktorá prevzala dieťa mladšie ako jeden rok do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu alebo opatrenia podľa zákona o rodine.

O príspevok možno požiadať iba raz.

Ako je to dnes

Výška príspevku na jedno dieťa je 3110 korún.

Ak sa súčasne narodili tri alebo viac detí a najmenej dve z nich sa dožili 28 dní, príspevok na každé z nich sa zvyšuje o 1560 korún.

Ako to má byť

Príspevok na jedno dieťa má byť 4-tisíc korún.

Príspevok rodičom

Sociálna dávka, ktorou štát prispieva raz za rok rodičom alebo osobe, ktorej deti zveril do starostlivosti súd, na zvýšené výdavky, ktoré majú so starostlivosťou o:

• súčasne narodené tri deti alebo viac detí alebo,
• v priebehu dvoch rokov opakovane narodené dvojčatá.

Podmienkou je, aby aspoň tri z detí boli vo veku najviac 15 rokov; ak sa dvakrát narodili dvojčatá, rodičia majú nárok na príspevok, kým prvé z nich nedosiahli 15 rokov.

Ako to je dnes

Príspevok rodičom na jedno dieťa je:

• 2840 korún, ak ide o nezaopatrené dieťa od 15 rokov,
• 2660 korún, ak ide o dieťa od 6 do 15 rokov,
• 2160 korún, ak ide o dieťa do 6 rokov.

Ako to má byť

Príspevok rodičom na jedno dieťa je

• 2840 korún, pre dieťa vo veku 15 rokov,
• 2660 korún, pre dieťa od 6 do 15 rokov,
• 2160 korún, pre dieťa do 6 rokov.

Zaopatrovací príspevok

Sociálna dávka, ktorou štát prispieva na uspokojenie potrieb rodiny občana a ďalších osôb, ktoré sú od neho výživou závislé, keď vykonáva základnú alebo náhradnú službu v ozbrojených silách, alebo keď vykonáva civilnú službu.

Nárok na príspevok má:

1. vlastné alebo osvojené dieťa vojaka, ak je nezaopatrené,
2. manželka vojaka, ak:

• sa osobne stará o dieťa do 3 rokov alebo o nezaopatrené dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa do 7 rokov, ktoré si vyžaduje mimoriadnu alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť; nemusí ísť len o dieťa vojaka, ale aj o jej dieťa alebo dieťa, ktoré si on či ona osvojila, alebo dieťa, ktoré on či ona prevzala do náhradnej starostlivosti, ak sa o dieťa nestarajú v zariadení sociálnych služieb celoročne,
• sa osobne stará o dieťa staršie ako 3 roky, ale len kým si nezačne plniť povinnú školskú dochádzku, ak sa o dieťa nedá postarať inak ako jej osobnou starostlivosťou, a nemá príjem zo zamestnania,
• je invalidná a nemá príjem zo zamestnania,
• sústavne sa pripravuje na povolanie a nemá príjem zo zamestnania.
• iná osoba, voči ktorej má vojak súdom určenú vyživovaciu povinnosť.

Ako je to dnes

Zaopatrovací príspevok vlastného alebo osvojeného dieťaťa vojaka, ak je nezaopatrené, je:

• 890 korún mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa od 15 rokov,
• 830 korún mesačne, ak ide o dieťa od 6 do 15 rokov,
• 680 korún mesačne, ak ide o dieťa do 6 rokov.

Zaopatrovací príspevok manželky vojaka alebo inej osoby, voči ktorej má vojak vyživovaciu povinnosť, je 1050 korún.

Ako to má byť

Zaopatrovací príspevok vlastného alebo osvojeného dieťaťa vojaka, ak je nezaopatrené, je 800 korún.

Zaopatrovací príspevok manželky vojaka alebo inej osoby, voči ktorej má vojak vyživovaciu povinnosť, je 1050 korún.

Príspevok na pohreb

Sociálna dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého.

Nárok naň si môže uplatniť ktokoľvek, kto zabezpečí pohreb zosnulého, a má u nás trvalý alebo prechodný pobyt. O príspevok sa žiada na okresnom úrade v mieste posledného trvalého alebo prechodného pobytu zosnulého. To, že pohreb zabezpečil, dokladá potvrdením pohrebnej služby. O príspevok možno požiadať iba raz.

Výška príspevku je 2100 korún. Ministerstvo túto sumu navrhuje zachovať.

Príspevky pestúnskej starostlivosti

Štátne sociálne dávky, ktorými sú

• jednorazový príspevok na úhradu potrieb dieťaťa,
• opakovaný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa,
• odmena pestúna.

Jednorazový príspevok

Jeho účelom je prispieť na materiálne vybavenie dieťaťa zverené do pestúnskej starostlivosti, najmä na jeho ošatenie, vybavenie základnou bielizňou a nevyhnutným nábytkom a pri zániku pestúnskej starostlivosti dosiahnutím plnoletosti dieťaťa na výdavky spojené s jeho osamostatnením sa.

Jednorazový príspevok je:

• 7080 korún mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa od 15 rokov,
• 6640 korún mesačne, ak ide o dieťa od 6 do 15 rokov,
• 5400 korún mesačne, ak ide o dieťa do 6 rokov.

Jednorazový príspevok pri zániku pestúnskej starostlivosti dosiahnutím plnoletosti dieťaťa je 7080 korún, a to aj vtedy, ak dieťa nespĺňa podmienky nezaopatrenosti.

Ministerstvo tieto sumy navrhuje zachovať.

Opakovaný príspevok

Jeho účelom je pravidelne prispievať na starostlivosť o dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti.

Opakovaný príspevok je:

• 2840 korún mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa od 15 rokov,
• 2660 korún mesačne, ak ide o dieťa od 6 do 15 rokov,
• 2160 korún mesačne, ak ide o dieťa do 6 rokov.

Aj v tomto prípade ministerstvo sumy navrhuje zachovať.

Odmena pestúna

Jej účelom je finančne ohodnotiť starostlivosť pestúna o dieťa.

Odmena pestúna za každé dieťa zverené do jeho starostlivosti je 1320 korún a tak by to malo byť aj po 1. januári.